Vrch Mount Everest je pre mnohých celoživotnou výzvou a zároveň snom. Je to spôsob, pri ktorom si ľudia môžu siahnuť až na dno, na samotné dno svojich síl, mysle, osobnosti. Skúška, ktorá človeka preverí zo všetkých strán. A netreba zabúdať na to, že ľudia sú odjakživa extrémisti. V dosahovaní snov nemôžete byť skromný.
Skutočnosť je ale taká, že len niektorým ľuďom sa podarí dostať sa až na vrchol a ešte menej ľuďom sa podarí živým a zdravím dostať aj späť nadol. Je zaznamenaných viac ako 200 ľudí, ktorí na svojej púti zlyhali a stálo ich to život.
Ak trochu sledujete ľudí a ich výstupy na Mount Everest, potom vám meno Francys Arsentiev nebude celkom neznáme. Jej príbeh je tragický, smutný, ale dalo by sa povedať, že i poučný. Bol to práve jej syn, ktorý ju povzbudil, aby si išla splniť sen. Ona sa ale rozhodla, že bude prvá Američanka, ktorá vystúpi na vrchol bez kyslíkovej masky. Na výpravu sa vybrala spolu so svojím manželom, no ani jeden z nich sa nevrátil.
Dvaja horolezci sa ju pokúsili zachrániť, nakoniec ju museli nechať napospas jej osudu
Opustiť niekoho v tak katastrofálnej situácii a v nehostinných podmienkach sa zdá byť úplne bezcitné a neľudské, no verte, že títo dvaja nemali na výber. Keď Francys našli, bola značne podchladená, pokúsili sa ju posadiť, no stálo ich to priveľa energie.
Na Mount Evereste sa rozhodne neoplatí riskovať. Je totiž extrémne veľká pravdepodobnosť, že sa odtiaľ nevrátite. Obaja sa zhodli na tom, že ich pokus o záchranu by s najväčšou pravdepodobnosťou skončil smrťou všetkých zúčastnených, a to nemalo zmysel riskovať. A hoci jej prisľúbili, že sa vrátia aj s pomocou, už vtedy vedeli, že to nie je možné a ťažil ich pocit viny.
Jej posledné slová budú naveky prenasledovať jej možných záchrancov
Slová, ktoré im adresovala, mrazili do mrku kostí, aspoň tak ako počasie, ktoré panovalo na Mount Evereste. Neustále opakovala: „Nenechávajte ma tu!” prosila. Keď videla, že jej nemienia pomôcť, smutne a sklamane sa ich opýtala: „Prečo mi to robíte?” Na tieto jej posledné slová nikdy nezabudnú.
Prezývka „Šípková Ruženka“ odkazuje na jej pokojný vzhľad po smrti
Po svojej smrti dostala prezývku po jednej z princezien z rozprávok. Utrpela totiž ťažké omrzliny, kvôli ktorým bola farba jej pokožky porcelánovo bielej farby a mala voskový vzhľad. Upadla do “hlbokého spánku”, z ktorého sa už ale nikdy neprebudila.
Turisti z Uzbekistanu sa ju tiež pokúšali zachrániť
Francys sa stretla aj s turistami z Uzbekistanu, ktorí neváhali a pokúšali sa jej pomôcť. Dali jej k dispozícii niekoľko kyslíkových fliaš a pokúsili sa ju zniesť z hory, ale s míňajúcim sa kyslíkom sa vytrácalo aj ich odhodlanie. Nakoniec si museli vybrať medzi svojim a jej životom. Nebolo nad čím dlho premýšľať.
Na ceste späť stretli Francysinho manžela Sergeja, ktorému vysvetlili, kde sa nachádza jeho manželka a v akom stave ju pravdepodobne nájde. To bolo naposledy, čo ho niekto videl živého.
Telo jej manžela sa našlo až o rok neskôr
Telo Sergeja Arsentieva sa našlo až v roku 1999, asi rok po tragickej smrti Francys. Horolezec menom Jake Norton našiel Sergeiovo telo, ktoré bolo neďaleko miesta, kde zomrela jeho manželka. Čo sa mohlo stať? S najväčšou pravdepodobnosťou sa pri záchrane manželky pošmykol a spadol – to sa mu stalo osudným.
Jeden turista sa vrátil, aby Francys pochoval
Horolezec britskej národnosti sa aj po rokoch vrátil, aby našiel pozostatky Francys a zariadil riadny pohreb, ktorého súčasťou mali byť. Telo zabalili do americkej vlajky a uložili ho mimo dohľad. Celý rituál zavŕšili niekoľkými srdcervucimi slovami na jej počesť.
