Samuraji nie sú len v rozprávkach, knihách či seriáloch. Sú to bojovníci, ktorí skutočne existovali. Vyskytovali sa v Japonsku prevažne od 12. do 19. storočia. Hovorilo sa o nich, že sú neľútostní a disciplinovaní, a takí aj skutočne boli. Riadili sa kódexom, ktorý bol založený na tých najvyšších a najváženejších hodnotách ako je lojalita, obetavosť, statočnosť a česť. Spolu s týmto kódexom prišli aj tradície a zvyky, ktoré sa týkali ich vzhľadu, sexuálnych vzťahov, toho ako zabíjali, ale aj ako sa zachovali, keď zlyhali.
Chcete sa bližšie dozvedieť o tom, ako vyzeral život samurajov? Teraz máte tú možnosť.
Meče testovali na mŕtvolách zločincov
Každá zbraň musela byť testovaná – hlavne jej ostrosť. Preto samuraji vykonávali testy čepele, na čo museli použiť ľudské telo. Najčastejšie mŕtve telo nejakého zločinca, ale ojedinele aj na živých väzňoch odsúdených na smrť. Podobné testy sa vykonávali aj s ďalšími zbraňami, ako napríklad bambusové palice.
Ostrý meč bol nesmierne dôležitý pre rýchly zásah a smrť jedinou ranou.
Samuraj mal špeciálne meče na odsekávanie hláv svojich nepriateľov
Samuraj niesol dva meče, katanu alebo „veľký meč“ a wakizashi alebo „malý meč “. Súhrnne sú tieto dva meče známe ako daisho a mohli ich nosiť iba samuraji. Samuraj tiež nosil dýku, nazývanú tanto. Wakizashi bola kratšia a tenšia ako katana, tým pádom bola aj ľahšia. Lepšie sa nosila a taktiež sa s ňou lepšie manévrovalo.
Pýtate sa na čo slúžila? Na odrezanie hlavy nepriateľovi zabitému v boji. Tento rituál mal pre samurajov osobitný význam. Používal sa ale aj pri rituálnej samovražde samurajov.
Existovala špeciálna armáda zložená zo samurajok
Opäť sme pri historicky významnej otázke o výskyte žien v rôznych armádach. Áno, aj k samurajom patrili ženy. V porovnaní s mužmi ich bolo prirodzene omnoho menej. Mnohé ženy sa zúčastnili významných bojov, kde nasadzovali svoje životy plniac sľub o vernosti a o tom, že budú bojovať až do smrti. Mnohé sa v boji naozaj presadili a stali sa nezabudnuteľnými.
Keď samuraj zlyhal, spáchal samovraždu
Ak prišlo k tomu, že sa nejakým spôsobom samuraj zahanbil, napríklad nedostatočným prejavom odvahy, porušením disciplíny, zradou lojality alebo iným porušením kódexu, spáchal rituálnu samovraždu. Samotný postup bol veľmi nepríjemný až nechutný. Vrazil si svoju wakizashi do ľavej strany brucha, potom čepeľ presunul na pravú stranu a rezal vnútornosti. Ak toto prežil, mal si wakizashi vybrať a prebodnúť sa cez hrdlo. Rituálnu samovraždu niekedy spáchali aj v prípade, že nechceli padnúť do rúk nepriateľa.
Keď samuraj spáchal samovraždu, jeho manželka ho často nasledovala. Hanba jej manžela bola jej vlastná a nechcela s tým žiť do konca života. Ženy si častokrát “len” podrezali hrdlo.
Čajové obrady zahŕňali spojenie politiky a duchovna
Čanoju alebo čajový obrad bol plný pravidiel a etikety, a v podstate bol metaforou ich života. Povinnosti pri čanoju úzko súviseli s ich životnými povinnosťami, pričom v prvom rade zahŕňali pokoru.
V 16. storočí sa na čajových obradoch zúčastňovali aj vládni úradníci. Samuraji však vždy nechali svoje meče pred čajovňou. Stretnutie totiž bolo zamerané na nájdenie vytúženého pokoja. Návštevníci boli vítaní s otvorenou náručou a s patričnou úctou.
