Ľudia majú vo zvyku si postupne vytvárať vlastné nové tradície, ktoré dodržiavajú a zabezpečujú príjemnú atmosféru, no netreba zabúdať ani na tie staré zaužívané, pri ktorých človeka prepadne zvláštna, no príjemná nostalgia. Každá krajina, kultúra či národ má “to svoje”, no existujú tradície, ktoré sú, dalo by sa povedať, všeobecne platné a známe vo väčšine miest na Zemi.
Viete ale kam až siaha ich pôvod? Budete úprimne prekvapí, aké dlhé obdobie tu niektoré s ľuďmi sú. Prečítajte si ako vznikli.
Gréci boli prví, ktorí zaviedli tradíciu sfukovania „narodeninových“ sviečok
Gréci pripravovali tortu pre bohyňu Artemis zakaždým, keď mala oslavovať narodeniny. Jedného roku sa rozhodli na tortu pridať sviečky, ktoré mali symbolizovať hviezdy a Mesiac – tým si chceli bohyňu lovu uctiť. Následne vyslovili želanie a sviečky sfúkli veriac, že dym z nich zanesie želanie až do nebies.
Otcovia začali odprevádzať nevestu uličkou kostola, aby ženích nemohol ujsť
Svadby boli v minulosti brané len ako obchod, veľakrát sa rodičia dohodli tak ako im to vyhovovalo a ich deti sa museli vziať. Tým sa vytvorila predstava o tom, že je manželstvo len akousi formálnou záležitosťou s najdôležitejším bodom – financiami. Preto boli otcovia neodmysliteľnou súčasťou príprav aj samotnej svadby – dohliadali, aby všetko prebehlo hladko. K tomu patrila nutnosť zabezpečiť, aby ženích nemohol v nijakom prípade vycúvať. Dnes je to už skôr formálna záležitosť.
Tradícia nosenia čiernej farby siaha až do obdobia starovekého Ríma
Nosenie oblečenia čiernej farby či už na pohreboch, alebo po nich ako symbol smútku tu bolo už od nepamäti. Už v dochovaných textoch z Ríma vieme vyčítať, že používali čiernu farbu na vyjadrenie smútku. Táto tradícia pokračovala aj do stredoveku, kedy sa počas renesancie ešte viac upevnila. Čierne smútočné šaty označovali bolestnú stratu (najviac ju vyjadrovali predstavitelia kráľovskej rodiny alebo aristokrati). Typické bolo nosenie čiernej pre ovdovené ženy, najskôr do konca ich života, neskôr sa zaviedlo aspoň po dobu 2-3 rokov.
Svadobné kytice boli pôvodne určené na odohnanie zlých duchov
Dnes je bežnou praxou, že si nevesta k oltári berie aj svadobnú kyticu. Kedysi to tak ale vôbec nebolo. Navyše prvé svadobné kytice vyzerali inak – skladali sa zo silno voňajúcich byliniek a korenín, ktoré mali odháňať zlých duchov, smolu, nešťastie a choroby.
Zaujímavou je aj ich využitie, napríklad kôpor a bazalka maskovali telesný pach a nevesta so ženíchom ich počas svadby aj konzumovali, lebo verili, že zvyšujú sexuálnu túžbu.
Pohrebné kvety sa pôvodne používali na maskovanie pachu rozkladajúceho sa tela
Predtým ako bolo chladenie mŕtveho tela samozrejmosťou, sa na zamaskovanie nepríjemného pachu rozkladajúceho sa tela používali pohrebné kytice živých kvetov. Zamestnanci pohrebných ústavov strategicky umiestnili kvety na rakvu, aby vôňa kvetov prekryla všetko ostatné.
