Patríte aj vy k milovníkom moderných vianočných filmov? Potom ste nepochybne postrehli v každom druhom bozkávaciu scénu pod imelom. Je to pekné, nežné, romantické a hlavne nadmieru symbolické. Ide o vianočnú tradíciu, ktorá je rôzne využívaná v závislosti od krajiny.
Okrem filmov sa imelo častokrát zobrazuje aj v piesňach. Na úvod a zorientovanie sa ale treba povedať, že ide o poloparazita stromov, ktorý sa najviac vyskytuje na vysokých topoľoch. Chcete ale vedieť, kde vznikol zvyk v podobe bozkávania pod imelom? Ponúkneme vám najpravdepodobnejší konsenzus.
Tragické využitie imela
Počiatky bozkávania pod imelom siahajú k severskej mytológii o bohu Baldurovi. V príbehu Baldurova matka Frigg, bohyňa lásky, využila svoju mágiu a moc, aby zabezpečila, že žiadna rastlina pestovaná na zemi nebude môcť byť použitá ako zbraň proti jej synovi. Bohužiaľ, zabudla na rastlinu, imelo, ktoré nevyrastá zo zeme, ale z konárov iného stromu. Dozvedel sa o tom boh Loki, známy svojou zákernosťou a z dreva imela vyrobil kopiju, ktorou nakoniec Baldura zabil.
Spojenie s romantickým gestom sa tu ale nenachádza.
Symbol lásky
Aj keď práve imelo mohlo za smrť Frigginho syna, bohovia využili svoju moc a syna jej vzkriesili z mŕtvych. Od radosti vyhlásila imelo za symbol lásky a sľúbila, že pobozká každého, kto popod neho prejde. Ide však len o nejasné dohady.
Gréci
Keď sa pozrieme na reálne využitie imela v minulosti dostaneme sa až k starovekým Grékom, ktorý ho používali ako liek na všetko možné od menštruačných kŕčov až po problémy so slezinou. Údajne ho využívali aj na liečbu epilepsie, vredov, ale aj ako jed.
Kelti
Romantický nádych použitia imela sa s najväčšou pravdepodobnosťou začal u keltských druidov v 1. storočí n. l. Pretože imelo mohlo kvitnúť aj počas mrazivej zimy, druidi ho začali považovať za posvätný symbol života a podávali ho ľuďom aj zvieratám v nádej na obnovenie plodnosti.
Oficiálny začiatok pochádza z Anglicka
Historik hovorí o tom, že zvyk oficiálne začal niekedy medzi rokmi 1720 a 1784 práve v Anglicku. V roku 1784 sa totiž v jednej piesni ocitol opis tejto romantickej praxe. Dohady o pôvode hovoria, že s tým prišiel veľmi odvážny a lahtikársky muž, ktorý vždy na rovnakom mieste čakal na nesmelé a dôverčivé dievčatá a bozkával ich, práve pod imelom.
Spojitosť s Charlesom Dickensom
Literatúra a umenie 18. a 19. storočia majú u ľudí veľkú moc. Stačilo, aby spisovateľka dostatočne šťavnato opísali scénu bozku pod imelom a ľudia sa húfne nechávali inšpirovať. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že dievčatá zámerne umiestňovali do miestnosti s mužmi imelo a nútili ich nielen do bozkov, ale následne aj do svadobného chomúta. Vždy sa našiel aspoň jeden z nich, ktorý sa zľutoval.