Už samotná periodická tabuľka prvkov nám dokonale ukazuje, ktoré chemické látky – prvky – sú toxické a kontakt s nimi je viac či menej nebezpečný. V minulosti však toto všetko ľudia nevedeli, a tak neraz pracovali aj s látkami, ktoré im veľmi skoro privodili smrť.
Zaujímavosťou je, že keď bolo Rádium objavené, vôbec sa nepoznali jeho škodlivé účinky. Takzvaná rádioaktívna medicína bola v móde a nikto netušil, že ich vlastne pomaly zabíja. Keď sa však na to prišlo, ženy sa snažili tomu postaviť a bojovať, ale ako vždy v histórii, víťazstvo prinieslo aj veľa obetí.
Rádium sa kedysi používalo pri podsvietení ciferníkov
Rádium bolo prvýkrát predstavené svetu v roku 1902. V tom čase sa považovalo za akúsi zázračnú látku, dokonca sa našli ľudia, ktorí mali tendenciu si myslieť, že by mohol mať liečivé účinky – všetci ho chceli študovať a testovať. Najväčší objav bol, že nejakým spôsobom dokáže v tme svietiť.
Netrvalo dlho a našiel sa muž, ktorý vyrobil farbu s použitím rádia. Počas prvej svetovej vojny sa našla spoločnosť s názvom Undark, ktorá túto farbu použila na podsvietenie prístrojových panelov a ciferníkov.
Takmer všetci pracovníci továrne, kde sa pracovalo s rádiom, boli ženy
V dobe vynájdenia rádia sa s ním všade pracovalo úplne bežne. Vnímali sa jeho pozitívne vlastnosti, pretože ešte málokto vedel o tých negatívnych. Medzi robotníkov továrne patrili muži, ženy, starí i mladí. Spomínaná továreň Undark ale zamestnávala predovšetkým ženy. Niekomu by sa mohla zdať, že išlo o podradnú robotu, no bola aspoň celkom slušne zaplatená (na inom mieste by ženy dostali oveľa menej).
Pracovníkom bolo povedané, že práca s rádiom je absolútne bezpečná
Maria Curie skúmala rádium a veľmi rýchlo prišla na to, že práca s ním vedie k vážnym zdravotným problémom. Neskôr to vedeli aj učení ľudia v továrňach, a tak sa sami rádiu vyhýbali (držali sa ďalej aj od produktov, ktoré sa tu vyrábali). Dokonca mali pre seba vytvorené aj špeciálne bezpečnostné opatrenia v prípade, že sa dostali do kontaktu s farbou obsahujúcou rádium.
Ženám však tvrdili, že je to úplne nezávadná látka, dokonca si vzorky tej farby mohli vziať domov a namaľovať si vlasy alebo nechty. Žiadna zo žien teda nič netušila.
Ako príčina úmrtia sa uvádzala pohlavná choroba
Snáď nikoho neprekvapí, že bolo len otázkou času, kedy začnú ženy umierať. A verte, že samotné umieranie nebolo ani zďaleka príjemné. Práve naopak – bolo sprevádzané ukrutnými bolesťami a krvácaním. Napriek tomu všetkému spoločnosti mlčali, aby neprišli o zisky. Neštítili sa ani podplatiť lekárov, ktorí mali do lekárskych záznamom obetí napísať ako príčinu smrti syfilis – tak úplne odvracali pozornosť od tovární, kde sa pracovalo so smrteľnou látkou.
Ľudia sa o tieto ženy príliš nezaujímali, pretože si mysleli, že žili nezáväzným spôsobom života, a tak si za to mohli sami.
Pravda postupne vychádzala na povrch
Podozrenia sa ale neustále vynárali a spoločnosti mali stále väčšie a väčšie problémy všetko zakryť. Keď sa o spoločnosti Undark dozvedel istý harvardský profesor, rozhodol sa prísť na miesto preštudovať pracovné podmienky v továrňach s cieľom zverejniť oficiálne výsledky. Počas svojho výskumu zistil kontamináciu vody aj všetkých pracovníkov továrne. Smutné je, že aj keď sa to dostalo na vyššie miesta, tam to bolo zmetené zo stola.
