Trendy sa neustále vyvíjajú, napredujú, ale sú aj také, ktoré zostávajú a nemenia sa alebo sa opäť vracajú. K trendom neodmysliteľne patrí i tetovanie, ale aká je jeho história, počiatky a význam? Vedeli ste, že bolo súčasťou mnohých domorodých kultúr?
Jednotlivé tetovania, ale aj samotné tetovanie je považované za symbol individuality, spôsob, akým chce človek niečo povedať, či už sebe alebo svojmu okoliu. Je na každom, čo si zvolí. Nie je teda pravda, že by sa jednalo len o čisto estetickú záležitosť, aj keď to tak v niektorých prípadoch môže vyzerať. V minulosti to ale bola čisto symbolická záležitosť. Mohlo sa tým vyjadrovať puto medzi členmi kmeňa alebo postavenie. Skrátka, išlo o niečo nadčasové a pre nich nesmierne dôležité. Niečo, čo nepatrí do žiadnej epochy, ale má obstáť v skúške časom.
Za zmienku nepochybne stoja aj pradávna tetovacie praktiky, ktoré sa podstatne odlišujú od dnešnej modernej praxe. Tradičné metódy boli jednoduchšie a oveľa zvláštnejšie, ale vo väčšine prípadov rovnako účinné. Čítajte ďalej a dozviete sa viac o tejto starodávnej tradícii.
Polynézske dievčatá sa tetovali už vo veku 12 rokov
V polynézskych kmeňoch platilo, že muži mohli mať tetovanie na ktoromkoľvek mieste na tele, najmä však v oblasti tváre, kdežto u žien to bolo inak. Im boli povolené len tieto miesta – pery, uši, ruky a nohy. Všetky ostatné miesta boli zakázanou zónou.
Prvýkrát mohli byť tetované v 12-tich, kedy sa stali dostatočne dospelými, aby na seba prevzali viac povinností a tým odbremenili rodinu a kmeň, ktorého boli súčasťou.
Maori používali na výrobu atramentu húsenice
Dnes máme nielen čiernu farbu atramentu, ale prakticky si môžeme vybrať z celej škály farieb a odtieňov. Avšak pred tisíckami rokov bolo ťažšie vymyslieť spôsob ako dosiahnuť rôzne farby vášho tetovania.
Maori (pôvodní obyvatelia Nového Zélandu) však použili hneď niekoľko dômyselných trikov. Dosiahnuť tmavší odtieň bolo o niečo jednoduchšie, no na získanie svetlejších farieb často využívali mŕtvoly húseníc, ktoré boli infikované určitým typom huby.
Domorodí Polynézania verili, že človek si musí tetovanie zaslúžiť
Domorodé kmene považovali svoje umenie za posvätné, preto nemohol mať tetovanie každý. Najskôr si ho musel zaslúžiť. Preto bolo určené napríklad bojovníkom, ktorí ho tiež využívali na označenie sily a moci. Čím viac mal človek tetovaní, tým váženejší medzi ľuďmi bol, zároveň to hovorilo aj o jeho bohatej histórii na bojisku.
Skarifikácia bola raná forma tetovania
Jedna z prvých foriem tetovania, skarifikácia, bol proces pri ktorom sa do kože doslova vyrezávali vzory, to malo nahradiť použitie atramentu. Táto prax bola bežná predovšetkým na území západnej Afriky. Používať sa mohli klasicky nože, ale niektoré kmene kvôli tomu zahrievali malé kúsky kovu a pomocou nich vypálili vzory na kožu.
Tak ako tetovanie u iných kmeňov, aj tu bola skarifikácia určená pre mladých mužov a ženy ako súčasť rituálu “prechodu” – signalizovalo to ich vstup do dospelosti.
Špecifické tetovania vyjadrovali spoločenské postavenie
Aj dnes sa nájdu odporci tetovania, no faktom je, že ak v minulosti v určitých kmeňoch niekto nemal tetovanie, ocitol sa na konci sociálnej spoločnosti, takých jedincov však bolo málo. Tetovania totiž boli symbolom úspechov, víťazstiev v bojoch a celkového postavenia.
