Niet krajšieho pohľadu ako na spokojného a patrične unaveného psa. Vidieť ako sa majiteľ svojmu štvornohému priateľovi venuje v hre i v športe je skrátka nádherné. Škoda len, že nie všetko je také ružové ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Občas sa totiž stáva, že majiteľ je až príliš premotivovaný a chtiac či nechtiac prekročí limit zvieraťa a vo výsledku sa z toho stáva týranie. Skvelým príklad sú psie záprahy. Áno, návštevníci vidia roztomilé psy plné elánu a energie, ale nevidia za roh tohto športu. Pravé aljašské preteky môžu totiž celkovo trvať aj 2 týždne a to rozhodne nie je taká zábava.
Zimné preteky psov majú svoju temnú stránku a skrývajú napríklad aj úmrtia, či škandály s dopingom!
Samozrejme, že nie je možné všetky preteky odsúdiť, koniec koncov častokrát to nie je o nich, ale o majiteľov psov a tých si bohužiaľ zviera zväčša nevyberie.
Trasa dlhá 1700 kilometrov
Aljaška je krajina známa otvorenými priestranstvami, ale zároveň aj pustými úsekmi nedotknutej divočiny, v ktorej na každú živú bytosť číhajú omrzliny, podchladenie a nie zriedka aj zápal pľúc. Záprah psov aj s pohoničom je nútení v rámci pretekov túto trasu absolvovať, pričom ich čaká veľa trápenia a bolesti. Preteky trvajú zvyčajne okolo deviatich dní, čo je pre všetkých zúčastnených nadmieru vyčerpávajúce.
Počas pretekov zomrelo hneď niekoľko psov
Určite poznáte zopár filmov z prostredia Aljašky, kde zobrazujú psie záprahy, ale v tak trochu zromantizovanej podoby (samozrejme, nie vždy to tak musí byť). Realita sa však pohybuje niekde inde a rozhodne vás znepokojí. Preteky sú veľkou výzvou dokonca aj pre plemená psov, ktoré boli priamo na ten účel vyšľachtené. Len zriedkakedy je v histórii pretekov zapísaný rok, kedy by o život neprišiel žiadny zo psov. Častá príčina úhynu je vyčerpanie alebo nehoda. Na Aljaške od roku 1973 zahynulo na povestnej ceste 152 záprahových psov.
Preteky psích záprahov sa neobišli ani bez dopingových škandálov
Iditarod je známy závod saní ťahaných snežnými psami, ktorý sa každoročne na Aljaške koná. V roku 2017 bol štvornásobný šampión pozitívne testovaný na narkotikum Tramadol, ktorý sa často používa na predpis pre domáce zvieratá, proti bolesti po chirurgickom zákroku. Pre záprahové psy je však zakázaný a vnímaný ako doping – nakoľko psy “núti” do extrémnych výkonov, ktoré by za iných okolností neboli schopné podať (táto látka bola vysledovaná aj v cyklistike).
Počas psích závodov sa zvieratá musia podrobiť vyšetreniu moču, aby sa vylúčili pozitívni jedinci. Táto prax je zavedená už od roku 1994.
Zlé životné podmienky môžu byť pre psov na trati životohrozujúce
Nájdu sa majitelia takýchto psov, ktorí ich vnímajú ako skutočných členov rodiny, no smutnou realitou je, že sa nájdu aj takí, ktorí sú k svojim psom naozaj krutí. Nechávajú ich vonku pripútaných na reťazi bez pohybu alebo ich naopak nútia k abnormálnym výkonom. V dôsledku toho môžu psy pociťovať celú škálu symptómov ako napríklad únavu, agresiu, dokonca môžu požierať nestráviteľné predmety.
Niektorí majitelia sa správajú k svojim psom naozaj katastrofálne
Každý majiteľ je iný, no zatiaľ čo niektorí svojim psom poskytnú nadštandardnú starostlivosť, iní ich vnímajú trochu inak. “Skvelým” príkladom je mesto Ilulissat v Grónsku, kde sú psy väčšinu roka držané v otrasných podmienkach. Priviazané, bez jedla a vody, bez možnosti pohybu, v zime, kde teploty klesajú hlboko pod bod mrazu.
Vo výsledku ide o to, že psie preteky sú extrémnym športom, ktorý sa spolieha na svedomie a kontrolu ľudí v spojitosti s neochvejnou oddanosťou a dôverou zvierat, čím sa vytvára tenká hranica medzi túžbou po úspechu a starosťou o blaho psa.
