Tak toto je veľké odhalenie pre tých, ktorí o tom doteraz netušili. Predpokladalo sa totiž, že prví ľudia, ktorí mumifikovali telá boli Egypťania. Po tomto objave to už ale neplatí. Najstaršia múmia na svete sa našla, aj keď trochu prekvapivo, na najsuchšom mieste na Zemi.
Obyvatelia Chinchorra sa usadili v pobrežných zátokách púšte Atacama, čiže v dnešnom Čile, okolo roku 7 000 pred Kristom a techniku mumifikácie vyvinuli okolo roku 5 000 pred Kristom. To je zhruba 2 000 rokov pred starými Egypťanmi. Zatiaľ čo Egypťania mumifikovali významných faraónov, tak ľud Chinchorro mali absolútne rovnaký prístup ku všetkým mŕtvym, nezáležalo na ich postavení.
Posvätná zbierka
Archeologické múzeum San Miguel de Azapa v malej dedine San Miguel de Azapa drží mumifikované zvyšky 300 ľudí. Verejnosti však dovolí nahliadnuť iba na 10% svojej zbierky. Je to preto, že v súčasnosti nie sú peniaze ani priestor na vystavenie múmií takým spôsobom, ktorý by ich nepoškodil. „Je to veľmi posvätná zbierka, pretože väčšina predmetov súvisí s obradom smrti,“ vysvetľuje kurátorka a ochrankyňa prírody Mariela Santos.
Čierne a červené múmie
Mumifikácia začala s bábätkami a plodmi (pravdepodobne v dôsledku vysokej úmrtnosti plodu v púšti bohatej na arzén) predtým, ako sa začali mumifikovať aj dospelí jedinci. V rozpätí asi 4 000 rokov existovalo päť rôznych štýlov mumifikovania, hoci Santos tvrdí, že najčastejšie si vyberali čierne a červené múmie.
Tvorba čiernych múmií spočívala v úplnom oddelení tela mŕtveho človeka, jeho ošetrení a opätovnom zložení, taktiež kože a všetkých ostatných častí. Červené boli vytvorené pomocou malých rezov na odstránenie vnútorných orgánov a následným vysušením telesnej dutiny.
Obidve múmie ale boli zvyčajne plnené palicami a trstinami, ozdobené parochňami a maskované hlinou.
Vzácny nález
Očakáva sa, že o návrhu Čile, ktorý súvisí s pridelením štatútu svetového dedičstva pre lokalitu Chinchorro sa bude rozhodovať v roku 2020. Miestna vláda zvýšila svoje úsilie na podporu archeologického cestovného ruchu a taktiež posilnila miestny rybolov. Archeologické múzeum v San Miguel de Azapa by malo v roku 2020 otvoriť veľké krídlo Chinchorro, ktoré by mohlo pojať ďalších 35% múmií z celej zbierky.
Bernardo Arriaza, antropológ, ktorý študoval múmie Chinchorro viac ako tri desaťročia, je jedným z hlavných aktérov dokumentujúcich globálny význam navrhovaného miesta ako svetového dedičstva. „Snažíme sa teraz dokázať, že máme najstarší dôkaz o úmyselnom mumifikovaní,“ povedal.
Dôvod, prečo tu múmie prežili v priebehu toľkých rokov a sú v naozaj dobrom stave je zrejme ten, že ide o extrémne vyprahnuté podnebie, ktoré im vytvorial dobré podmienky.
Foto: Wikimedia