Tie najstaršie ľadovce skrývajú množstvo informácií z minulosti Zeme. Uchovávajú poznatky o kvalite ovzdušia, zrážkach i teplote, ktorá sa formovala počas mnohých rokov. Sú dôležitým merítkom pri výskume klímy, na ktorej zmenu sú, ale veľmi citlivé. Dnes nám je už jasné, že ľad na našej planéte mizne veľmi rýchlo. Ako sa však topí odhaľuje nepoznané povrchy, príležitosti, ale aj nové hrozby pre ľudstvo. Čo sa, teda ukrýva pod ľadovou prikrývkou?
Ľadovce sú zásobárňou sladkej vody a ich miznutie môže viesť k zvýšeniu hladiny oceánov. Antarktída, ktorá je najchladnejšou oblasťou na Zemi, sa topí rýchlejšie, ako vedci predpokladali. V rokoch 2000 až 2019 stratili svetové ľadovce každý rok viac ako 200 biliónov ton ľadu. Prepoveď pre Himaláje znie, že do roku 2100 stratia jednu tretinu svojho ľadu.
Potenciálny nárast hladiny morí by znamenal katastrofu pre milióny ľudí žijúcich v nízko položených pobrežných oblastiach po celom svete. Podložie pod ľadom môže obsahovať plyny, ktoré sa kedysi zachytili v ovzduší (oxid uhličitý, metán a oxid dusný), a ktoré by nám mohli poskytnúť dôležité informácie o zmene klímy a atmosférických podmienkach prastarých dôb. Okrem toho môžu ľadovce uchovávať aj rôzne prírodné a kultúrne artefakty schopné pomôcť pochopiť históriu našej planéty a jej rozmanitých kultúr.
Miznúca ľadová prikrývka Arktídy by otvorila cesty nie len pre lode. Predpokladá sa, že sa na tomto území nachádzajú obrovské zásoby fosílnych palív. Podľa geologického prieskumu sa až 30% skrytého plynu a 13% ropy môže ukrývať severne od polárneho kruhu, z veľkej časti pod vodnou hladinou. Ich ťažba by, ale mohla zásadne poškodiť morské ekosystémy vrátane planktónu, ktorý je základom potravinového reťazca. Podľa vedeckých zistení sa pod permafrostom Arktídy nachádzajú tiež zásobarene drahých kovov a minerálov predstavujúce hodnotu jedného bilióna dolárov. Permafrost je pôda zmrznutá niekoľko po sebe nasledujúcich rokov, často krát desiatky až stovky tisíc rokov. Uchováva zvyšky rastlín a zvierat na báze uhlíka, ktoré zamrzli skôr, než sa stihli rozložiť. Vedci odhadujú, že dnešný permafrost obsahuje až 1500 miliárd ton uhlíka. Keď sa pôda rozmrazuje, mikróby skryté vo vnútri konzumujú zmrazenú organickú hmotu, čo spôsobuje uvoľnenie oxidu uhličitého a metánu do atmosféry. To podporí otepľovanie a pomôže roztopiť permafrost v nezvratnom cykle.
Ako sa permafrost roztápa zem sa stáva nestabilnou, v dôsledku čoho môžu nastať zosuvy pôdy plnej baktérii a vírusov, ktoré boli skryté v podzemí desiatky tisíc rokov a na, ktoré sme si ešte nevytvorili imunitu. Niektoré zmrznuté mikroorganizmy môžu byť stále infekčné, ak im dáme vhodné podmienky na prežitie.
V ľadovcoch po stáročia zamŕzajú vzácne poklady minulosti, ako sú vzorky pôdy, minerály, organické zvyšky, ale aj mikroorganizmy baktérií a vírusov. Ak sa klíma ohreje až príliš budeme svedkami toho, ako nám planéta Zem odhalí množstvo informácií o histórii života s pred tisícok rokov.
