Aj dnes sa stretávame s predmetmi, ktoré už na prvý pohľad vyzerajú zvláštne až musí človek rozmýšľať nad ich funkciou, využitím a vôbec praktickosťou. Podobné objavy máme k dispozícii aj z obdobia staroveku. Zopár z nich má aj fyzickú podobu, ale sú aj také, o účinkoch ktorých sa len šíria reči, čo ale neznamená, že to vôbec nemusí byť pravda. Treba totiž vziať do úvahy príslovie – bez vetra sa ani lístok nepohne. Základom je teda používanie zdravého sedliackeho rozumu na preskúmanie toho, čo by mohlo byť pravdivé a čo je už za hranicou uskutočnenia.
Nech sa páči, teraz máte možnosť nahliadnuť do starovekého sveta a jeho zvláštností. Veríme, že vás nasledujúce riadky obohatia. A možno vás zaujmú natoľko, že sa začnete o dané obdobie a oblasť zaujímať ešte viac.
Smrtiaci „grécky oheň“
V 7.storočí sa popisovalo niečo ako “grécky oheň” – smrtiaci proto – napalm, ktorý používali na lodiach. Pričom jeho hlavnou a najviac desivou charakteristikou bolo, že ho nebolo možné uhasiť obyčajnou vodou. Tajomstvo jeho výroby bolo dobre strážené Byzantskou ríšou, ktorá to považovala za rodinnú záležitosť. Až v roku 2002 sa podarilo prísť na približné zloženie tohto extrémne nebezpečného ohňa. Tajné ingrediencie pozostávali z bronzu, ropy a borovicovej živice. Výsledkom bola zničená loď za niekoľko krátkych minút.
Výroba damascénskej ocele zostáva záhadou
Po návrate z križiackych výprav začalo veľa prekvapených Európanov hovoriť o mečoch v rukách islamských bojovníkov, ktoré dokázali aj nemožné. Nielen že boli nepredstaviteľne ostré, ale údajne ich bolo možné ohnúť o 90 stupňov bez toho, aby sa zlomili a narovnať ich späť bez akejkoľvek stopy. Záhadou bola oceľ, z ktorej boli meče vyrobené. Údajne sa vyrábala roztavením železa v zmesi s rastlinnou hmotou. Viac sa však zistiť nepodarilo.
Voynichov rukopis nie je možné rozlúštiť
Ak ste ešte nepočuli o Voynichovom rukopise, rozhodne by ste to mali napraviť. Ide o ručne písaný text obohatený o stovky kreslených obrazcov v jazyku, ktorý nikto nepozná. Ani len sa s ním nikdy nestretol. Rukopis vznikol v Európe v 15.storočí. V roku 1912 ho získal poľsko-americký antikvariát Wilfrid M. Voynich. V tomto antikvariáte sa našli odborníci, ktorí sa pustili do dôkladného štúdia artefaktu a zistili, že rukopis používa fonetický prepis tureckého dialektu. Z toho vyvodili, že by sa mohlo jednať o staroveký „protorománsky“ jazyk. Zatiaľ sa však táto teória nepotvrdila.
Verilo sa, že seizmoskop Zhanga Henga dokáže predpovedať zemetrasenia
Aj v súčasnosti máme obmedzené možnosti predpovedania budúcich udalostí, napríklad zemetrasenia. Úplne prvým nástrojom, ktorý mal fungovať na princípe varovania pred spomínanou prírodnou katastrofou, bola táto ozdobná zlatá nádoba s drakmi a ropuchami z obdobia okolo roku 132 nášho letopočtu.
Jeho funkcia bola opísaná takto – pri blížiacom sa zemetrasenie vyplul jeden z drakov bronzovú guľu do tlamy tej ropucha, ktorým smerom malo zemetrasenie vzniknúť. Citlivosť prístroja mala predstavovať približný okruh vzdialenosti 600 kilometrov. Vnútro artefaktu je dodnes záhadou. Isté zdroje však hovoria, že sa tam mohol nachádzať systém spojený s kyvadlom.
