Sviatok všetkých svätých je v našich končinách mimoriadne silno zakorenený, a to už od svojich počiatkov. Dnes, 1. novembra si pripomíname tento kresťanský sviatok a hneď na druhý deň nadväzuje Pamiatka zosnulých alebo ľudovo Dušičky. Ako tieto sviatky vznikali a ako je to s Halloweenom? Dočítate sa veľmi prekvapivé fakty.
Pôvod sviatku Sviatok všetkých svätých
Sviatok Všetkých svätých má svoje korene vo východnej kresťanskej cirkvi v 4. storočí ako spomienka na tých, čo pre vieru trpeli alebo za ňu dokonca položili život. Svätý Efrém Sýrsky (306 – 373) a svätý Ján Zlatoústy (354 – 407) už vtedy poznali sviatok všetkých svätých mučeníkov. Oficiálne sa však začal sláviť v Ríme v roku 609. Zaujímavé je, že nešlo o november, ale o 13. máj. V polovici mája sa sviatok slávil ešte v čase, kedy bol pápežom Bonifác IV.. Ten zasvätil chrám Pantheon Preblahoslavenej Panne Márii a svätým mučeníkom. Dátum sviatku na 1. november presunul až pápež Gregor III. o viac ako 100 rokov neskôr, presnejšie v roku 731.
Sviatok Všetkých svätých a taktiež Pamiatka zosnulých majú v našej krajine stále, aj po toľkých rokoch, veľmi silné postavenie. Slávia sa tu totiž už niekoľko storočí, no pôvodné zvyky s nimi spojené pretrvávajú až dodnes, nikdy sa nezmenili. Najčastejšími aktivitami obyvateľov Slovenska je najmä zapaľovanie sviečok na hroboch príbuzných či známych a masívne návštevy cintorínov. O tom, že má tento sviatok pre nás veľký význam svedčí aj fakt, že tesne pred a po sviatkoch posilňujú železnice spoje, pretože masy ľudí sa vracajú domov cez celú republiku jedným, či druhým smerom. Častokrát to vyzerá ako také sťahovanie národov.
Druhým, nadväzujúcim významným sviatkom je Pamiatka zosnulých, alebo ľudovo nazývané Dušičky. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. V Ríme sa začal sláviť až v 14. storočí.
Všetkých svätých vs. Halloween: Je pre nás Halloween až tak cudzí?
Vedeli ste, že predchodcom Halloweena je keltský sviatok Samhain? Ten Kelti slávili večer 31.10. a ďakovali ním za úrodu, veštilo sa, aká bude zima, Kelti komunikovali s mŕtvymi, prinášali dary božstvám i zosnulým predkom. Faktom zostáva, že Kelti, Germáni, ale aj Slovania a rôzne iné národy mali pred prijatím kresťanstva svoje polyteistické náboženstvá. Znamená to aj to, čo kňazi neradi počujú, a síce, že na rozdiel od kresťanstva, ktoré je monoteistické (viera v jedného Boha), európske národy aj celý antický svet vyznávali viacerých bohov.
Okrem toho, v predkresťanskom období ľudia vyznávali dokonca aj nadprirodzené bytosti. Uctievali si tzv, kult mŕtvych. Jednoducho verili, že mŕtvi dokážu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť úrodu. Toto sú dôvody, prečo Kelti slávili tento sviatok prinášaním obetných darov a umiestňovali ich dokonca aj na hroby mŕtvych ľudí. Zaujímavé je tiež, že ešte v stredovekom Anglicku sa Sviatok všetkých svätých označoval ako All Hallows. Napokon sa vďaka prisťahovalcom dostal za veľkú mláku, čiže do Ameriky a tam „prežíva“ do dnešného dňa pod názvom Halloween.
Cirkvám ani kňazom sa Halloween nepozdáva…
Halloween je v týchto kruhoch vnímaný veľmi negatívne. Podľa cirkví a kňazov totiž nemá s oslavami Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých absolútne nič spoločné. Pôvodne ide o pohanský sviatok a vyhradil sa voči nemu aj samotný Vatikán. „Kresťanstvo hlása evanjelium, teda radostnú zvesť. To je kultúra života, úcty k životu. Halloween propaguje kultúru smrti, temna, beznádeje,“ vyjadril sa hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Zároveň však dodal, že ľudia ho „slávia“ len povrchne a nestotožňujú sa s ním. „Stačí sa zájsť pozrieť do univerzitných pastoračných centier alebo na cintoríny. Mladý človek prirodzene túži po nádeji a láske, ktorá je večná. A to je svedectvo kresťanskej viery, nie Halloweenu.“
Britský denník The Telegraph pred Dušičkami ešte v roku 2009 napísal, že Svätá stolica nazvala Halloween pohanskou oslavou teroru, strachu a smrti. Cirkev rodičom neodporúčala obliekať svoje deti do strašidelných masiek. Vatikánske noviny L’Osservatore Romano vtedy písali: „Halloween je ovplyvnený okultizmom a je absolútne protikresťanský.“ Pravdou je, že Kelti chodili na oslavu pohanského božstva od domu k domu, pričom údajne žiadali dary, neraz aj ľudské obete.
Sviatok všetkých svätých má stále to najdôležitejšie postavenie…
Aj napriek rôznym vplyvom zo západného sveta, sme stále verní našim tradičným sviatkom. Aj keď mnohí Halloween odsudzujú a iným sa zas pozdáva a prezliekajú sa do kostýmov, tak stále je to len akýsi povrchný „sviatok“. Do súkromia si ho totiž ľudia v našich končinách nepúšťajú. Ľudia ho berú skôr ako zábavu. Aj samotná etnologička – Zuzana Beňušková zo Slovenskej akadémie vied (SAV) si myslí, že oslava Halloweenu nijako neprekrýva mimoriadny význam pamiatky na zosnulých. Na túto tému sa vyjadrila takto: „Ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru. Je známe, že sviatky sa čoraz viac privatizujú a Halloween zostáva stále na tej inštitucionálnej báze.“ Vo vedomí ľudí sa podľa nej tento jesenný čas spája práve so sviatkom Všetkých svätých, nie s jeho americkou alternatívou.
Ľudia sa dokážu stíšiť a prežiť sviatok dôstojne v kruhu blízkych a dokážu si uctiť zomrelých tak, ako sa to aj patrí. „Párty trvá nejakých päť-šesť hodín, ono sa to však skončí a idú domov. Potom sú opäť vo svojich rodinných kruhoch,“ dodáva etnologička. Na Slovensku má rodina stále veľkú prioritu a aj sviatky na začiatku novembra sú časom, kedy sa väčšina ľudí vracia k svojej rodine a spomína na tých, ktorí ich opustili.
Slovenské tekvice…
Vedeli ste, že už v minulosti sa na juhu Slovenska a taktiež v Rakúsku považoval práve tento čas za sviatok tekvíc? Išlo totiž o to, že tekvice sa v spomínaných oblastiach pestovali a ľudia si ich na jeseň vyrezávali a vkladali do nich svetielka.
Zdroj: oslovma.hu, webnoviny.sk, eduworld.sk
