Vo Švédsku a Fínsku existuje zaujímavá veľkonočná tradícia, ktorá je pre mnohých nečakaná. Každý rok sa malé deti prezliekajú za čarodejnice a obchádzajú domy svojich susedov. Zatiaľ čo inde vo svete sú typickými symbolmi Veľkej noci zajačiky a vajíčka, v týchto krajinách je Veľká noc spojená s postavami čarodejníc. Táto tradícia má korene v dávnych časoch, kedy ľudia verili, že práve v období pred Veľkou nocou čarodejnice oslavovali svoje sabaty.
Pôvod veľkonočných čarodejníc vo Švédsku
Tradícia má svoje základy v starovekých švédskych procesoch s čarodejnicami, ktoré prebiehali v rokoch 1668 až 1678. Viera v čarodejnice v tých časoch bola veľmi silná a ľudia verili, že v noci pred Ježišovým zmŕtvychvstaním čarodejnice odlietali na fiktívne miesto zvané Blåkulla, kde sa zúčastňovali čiernych sabatov. Tento sabat mal byť chaotickou oslavou, kde starí ľudia boli mladí, všetko bolo obrátené naruby a ľudia tancovali chrbtom k sebe.
Per-Anders Östling, švédsky folklorista, hovorí, že najznámejšie procesy s čarodejnicami začali po tom, čo deti tvrdili, že ich čarodejnice odviedli na Blåkullu. Táto viera v čarodejníctvo pretrvávala ešte dlho po procesoch a v niektorých častiach Švédska ľudia pred Veľkou nocou zatvárali svoje domy a robili veľké ohne, aby sa ochránili pred čarodejnicami.
Prvé zmienky o tradícii prezliekania sa za čarodejnice
Hoci sa tradícia obliekania za čarodejnice považuje za relatívne modernú, podľa Fredrika Skotta, docenta severského folklóru, existujú dôkazy, že ľudia už v 18. storočí tiež imitovali čarodejnice. Jedným z prípadov je príbeh Anny Olofsdotter, ktorá v roku 1747 predstierala, že je čarodejnica, čím vydesila miestne deti. Hoci išlo o žart, bola obvinená z čarodejníctva, čo ukazuje, že ľudia v tom čase stále silno verili v tieto praktiky.
Tradícia v 19. a 20. storočí
V priebehu 19. storočia začali s touto tradíciou najmä tínedžeri a mladí dospelí, ktorí sa prezliekali za čarodejnice, používali metly a napodobňovali čarodejnícke rituály. Niektorí hádzali listy cez prahy domov s básničkami, ktoré pozývali ostatných na čarodejnícky sabat. V 20. storočí sa však tradícia postupne menila. Cross-dressing a strašidelné masky sa postupne vytratili a na scénu prišli roztomilejšie kostýmy pre menšie deti.
Dnes sa veľkonočné čarodejnice zmenili na farebné a veselé postavy. Väčšina detí, ktoré sa zúčastňujú tejto tradície, sú malé dievčatá oblečené do farebných šatiek, s červenými líčkami a kanvicami na kávu v rukách. Na niektorých miestach deti stále obchádzajú domy a dávajú susedom kresby čarodejníc, zatiaľ čo iné komunity organizujú veľkonočné sprievody.
Prepojenie s modernými tradíciami
Zaujímavé je, že tradícia veľkonočných čarodejníc sa v mnohom podobá americkému Halloweenu. V skutočnosti Fredrik Skott tvrdí, že moderné halloweenske čarodejnice môžeme považovať za dedičov tých veľkonočných. Rovnako ako na Halloween, aj vo Švédsku a Fínsku sa deti prezliekajú a chodia od dverí k dverám, pričom dostávajú sladkosti.
Hoci popularita tejto tradície klesá, keďže Halloween získava viac priaznivcov, vo Švédsku a Fínsku si veľkonočné čarodejnice stále nachádzajú svoje miesto v kultúre. Aj dnes sú dni pred Veľkou nocou v týchto krajinách spojené s kúzlami a chaosom, ktorý je pre tento starý folklór typický.
