Leto nie je len časom dovoleniek, ale aj časom svadieb, ktoré sú nepochybne veľkou udalosťou týkajúcou sa nielen nevesty a ženícha. Ide o deň, ktorý by mal perfektný a nezabudnuteľný. Čo ak sa ale niečo pokazí a séria nešťastí pokračuje po celý svadobný deň? Skrátka, nie vždy veci vyjdú tak ako si ich naplánujeme. O to horšie, ak sa jedná o kráľovskú svadbu, na ktorú upierajú zrak ešte aj obyvatelia krajiny. V takom prípade je neúspech ešte o to škandalóznejší.
Občas je už samotný nevydarený svadobný deň predzvesťou toho, čo človeka čaká v manželstve. Súčasný človek ešte môže vycúvať, ale v minulosti toľko voľnosti veľakrát nemali, tak si poďme povedať o niektorých svadobných katastrofách.
Svadba kráľa Henryho Navarrského sa zmenila na masaker
18. augusta 1572 sa vo Francúzsku konala veľkolepá svadba, v rámci ktorej si francúzska princezná brala za manžela navarrského kráľa, to ešte ale ani jeden z nich netušil, že to bude viesť k jednému z najhorších masakrov v histórii Francúzska.
Svadba sa konala počas rôznych nezhôd a vojen medzi náboženstvami, k čomu nepomohol ani fakt, že nevesta a ženích boli každí inej viery (navyše sa svadba konala počas najtemnejších dní reformácie). Margaréta, dcéra kráľovnej Kataríny Medicejskej a sestra francúzskeho kráľa bola vychovávaná ako katolíčka, avšak jej ženích, kráľ Henrich z Navarry, bol protestant, známy aj ako hugenot – bolo preto prirodzené, že na ich svadbu prišlo do Paríža veľa bohatých hugenotov, čo sa katolíci rozhodli využiť.
Len niekoľko dní po oficiálnej svadobnej ceremónii, katolíci vyslaní kráľovnou zaútočili a zabili najmenej 3000 hugenotov, čo sa stalo známym ako Bartolomejská noc. Manželia však naďalej zostali spolu, no na krvavú noc určite nespomínali v dobrom.
Zväzok kráľa Filipa IV. viedol k postihnutému potomstvu
Španielsky kráľ Filip IV. urobil obrovskú chybu, keď si za svoju manželku zvolil vlastnú neter. Kto by nevedel, kráľ Filip bol súčasťou už beztak extrémne inbrednej línie Habsburgovcov, kde sa rodili deti buď mŕtve alebo postihnuté. Ani strach z nešťastia podobného typu týchto dvoch neodradil a v roku 1644 sa skutočne vzali. Z ich spojenia sa narodil kráľ Karol II., ktorý pre abnormality spôsobené genetikou mohol ledva fungovať.
Kráľ Juraj IV. sa opil a následne plakal pri oltári
V roku 1795 sa princ z Walesu – budúci kráľ Juraj IV. – oženil so svojou sesternicou, princeznou Caroline z Brunswicku. Ako to už v kráľovských manželstvách danej doby bývalo, nebol to zväzok z lásky, skôr z rozumu, keďže Juraj IV. potreboval zaplatiť dlhy, ktoré boli uvalené na jeho hlavu. Ako ste si už domysleli, práve Caroline v ich zväzku bola tou bohatou.
Keď však ženích prvýkrát uvidel svoju nevestu, prišlo mu nevoľno a zažiadal si pohár brandy. Prirodzene, že nezostalo len pri jednom pohári, a tak bol v deň ich svadby taký opitý, že nedokázal ani sám stáť na nohách a pri oltári ho museli držať ďalší dvaja muži. Klincom do rakvy spoločenského faux pas ale bolo, keď sa pri oltári otvorene rozplakal.
Princezná Augusta Sasko-Gothajská ovracala svoju budúcu svokru
Princezná Augusta Sasko-Gothajská bola rovnako ako veľa iných neviest počas svojho veľkého dňa v značnej nervozite. V roku 1736 opustila Nemecko a pricestovala do Británie. A to všetko len preto, aby sa vydala za dediča Spojeného kráľovstva, princa Fredericka. V tom čase mala Augusta len 16 rokov a jej ženích takmer 30. Pred svadbou sa stretli iba raz. Smutné bolo, že Augusta nevedela ani len rozprávať jazykom krajiny, do ktorej sa mala vydať. V deň svadby preto nedokázala svoje úzkosti a nervozitu udržať na uzde, čo vyústilo do toho, že ovracala svoje svadobné šaty a dokonca aj svoju budúcu svokru, kráľovnú Caroline.
