Narodenie dvojičiek nie je vôbec také nezvyčajné ako by sa mohlo zdať. Ich počet stále pribúda a veru žiadna mamička to s nimi nemá jednoduché. Na druhej strane je to dvojnásobná radosť – pre rodičov, rodinu, blízkych priateľov a v neposlednom rade i pre vedcov.
Zistilo sa totiž, že dvojčatá sú ideálnymi kandidátmi na štúdium, hlavne čo sa týka zisťovania do akej miery sú naše vlastnosti ovplyvnené genetikou. Je to práve preto, že zdieľajú takmer 100% DNA (to sa týka jednovaječných dvojčiat, u dvojvaječných alebo pri súrodencoch s vekovým rozdielom je to asi 50%).
Tento článok je plný zistení, ktoré sú fascinujúce i tak trochu desivé – zistíte totiž, akú významnú úlohu zohráva genetika pri určovaní vašej budúcnosti.
Sociálne správanie sa začína formovať už v maternici
Pri štúdiu dvojičiek si vedci všimli, že už v 14.týždni vývoja začali medzi sebou výrazne komunikovať – vzájomne sa dotýkať, hladiť i šťuchať. Toto zistenie poskytlo vedcom dôkaz, že dieťa už v maternici dokáže vnímať, komunikovať a rozvíjať svoje budúce sociálne cítenie.
Dvojičky si často vymýšľajú vlastný jazyk
Je neodvratným faktom, že musíte byť nadaný a poriadne vytrénovaný na to, aby ste dokázali porozumieť detskej reči. Niekomu to príde ako nezmyselné bláboly, či len vydávanie akýchsi zvukov. To však vôbec nie je pravda. Pri pozorovaní dvojčiat sa zistilo, že asi 40% si vymyslelo svoj vlastný jazyk, ktorému dokázali porozumieť a dohovoriť sa ním, aspoň medzi sebou.
Väčšina osobnostných čŕt sa dedí
Keď vedci porovnali osobnostné črty dvojčiat, ktoré boli vychovávané spolu, s tými, ktoré boli vychovávané oddelene, zistili, že osobnosti dvojčiat, ktoré boli vychovávané oddelene, zostali stále veľmi podobné. Samozrejme, do istej miery boli ovplyvnené prostredím, v ktorom vyrastali, no i tak základ svojej osobnosti zdedili a teda si boli nadmieru podobní. Zaujímavé bolo, že vlastnosti, ktoré boli najvýraznejšie určené genetikou boli vodcovstvo a naopak absolútna poslušnosť.
Gény ovplyvňujú naše preferencie mena
V tomto prípade nejde až tak o preukázateľný fakt, ale jedna štúdia z roku 1979 o dvojčatách bola mimoriadne zvláštna. Dvojičky, dvoch chlapcov, pri narodení oddelili. Stretli a spoznali sa až keď dovŕšili 39 rokov a veru, mali si čo povedať. Zistili, že obaja mali ženu menom Linda, takisto sa obaja rozviedli a znovu vydali za ženu, ktorá sa volala rovnako (nejednalo sa o jednu a tú istú ženu). Obaja mali syna, ktorému dali rovnaké meno a dokonca aj ich psy mali zhodné meno – Toy.
Šťastie je geneticky ovplyvnené
Ak ste prekvapení, môžeme vás ubezpečiť, že je to naozaj pravda. Asi z jednej tretiny ovplyvňuje genetika to, či sme šťastní alebo nie. Môže za to gén, ktorý kóduje proteín zodpovedný za transport neurotransmiteru serotonínu (ten je práve zodpovedný za pociťovanie šťastia). Je tu však kombinácia ďalších faktorov, ktoré sa na tom podieľajú.
Gény určujú, ako veľmi zle vám bude po požití alkoholu
Konkrétne máme na mysli stav, ktorí vás čaká ráno po prebdenej noci plnej alkoholového opojenia. Na výskume jednovaječných dvojčiat sa ukázalo, že majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že im ráno bude zle v porovnaní s inými súrodencami (tí totiž nemuseli zdediť gén, ktorý je za to zodpovedný).
Sexuálna orientácia je geneticky ovplyvnená
Vo všeobecnosti platí, že toto nie je záležitosť, ktorú si človek vyberie, ako keď sa v obchode rozhodujete či si kúpite čokoládový alebo malinový jogurt. V roku 2001 vedci prešli štúdie s viacerými dvojčatami a zistili, že dvojčatá majú väčšiu pravdepodobnosť rovnakej sexuálnej orientácie ako u iných súrodencov.
