Existuje viacero dôvodov, prečo mnohí z nás pripisujú ľudské vlastnosti stromom. Môžu byť rovnako vysoké ako ľudia, kývajú sa vo vetre, majú kmene pripomínajúce trup a konáre podobné rukám. Avšak, existuje viac podobností medzi stromami a ľuďmi, než sa na prvý pohľad zdá?
Peter Wohlleben, nemecký lesník a autor bestselleru „Tajný život stromov“, je jedným z mnohých odborníkov, ktorí veria, že áno. Wohlleben strávil desaťročia prácou so stromami a objavovaním ich tajomstiev.
Stromy a pamäť
Mali sme tu veľké sucho. V nasledujúcich rokoch stromy, ktoré tým trpeli, na jar spotrebovali menej vody, aby si uchovali viac na letné mesiace. Stromy robia rozhodnutia. Môžeme povedať, že sa dokážu učiť a pamätať si sucho počas celého svojho života, pričom konajú opatrnejšie pri spotrebe vody na základe tejto skúsenosti.
Wohlleben čelil kritike od iných vedcov za svoju tendenciu antropomorfizovať stromy, ale robí to zámerne. Tvrdí, že keď vedci odstránia emócie zo svojich textov, strácajú tým svoj vplyv. „Ľudia sú emocionálne bytosti,“ hovorí. „Vnímame svet nielen intelektuálne, ale aj citovo. Preto používam emocionálne výrazy, aby som sa spojil so skúsenosťami ľudí. Veda často tieto slová vynecháva, ale tým vzniká jazyk, s ktorým sa ľudia nemôžu stotožniť a nerozumejú mu.“
Niektoré stromy vytvárajú priateľstvá
Hovoriť o stromoch ako o tvoroch, ktoré majú priateľstvá, môže niektorých prekvapiť, ale prečo by malo byť priateľstvo výlučne ľudskou záležitosťou? Možno sme vytvorili jazyk na opis ľudského priateľstva, ale mali by sme byť intelektuálne otvorení rozšíriť tento koncept.
Sú stromy, ktoré môžeme považovať za priateľov, aj keď spolu nechodia na kávu. Wohlleben súhlasí: „Približne v jednom z 50 prípadov vidíme medzi stromami zvláštne priateľstvá. Stromy rozlišujú medzi jednotlivcami a nezaobchádzajú so všetkými rovnako. Nedávno som videl dva staré buky vedľa seba, ktoré rástli tak, že ich konáre sa od seba odvracali namiesto toho, aby sa prepletali. Takto sa priatelia medzi stromami starajú jeden o druhého.“ Lesníci vedia, že ak vidíte takýto pár, musíte vyrúbať oba, ak plánujete vyrúbať jeden, pretože druhý by bez neho aj tak zahynul.
Stromom možno úplne nerozumieme
Samozrejme, bolo by jednoduché pripísať toto všetko čistej biologickej mechanike – ale aké obmedzené by to bolo. Len preto, že nehovoríme ich jazykom, neznamená to, že stromy nekomunikujú. Ako vysvetľuje Wohlleben, stromy komunikujú chemickými a elektrickými signálmi a sú často nesprávne chápané: vidíme ich len ako producentov kyslíka, dreva a tieňa.
Máme svojvoľný kastový systém pre živé bytosti, kde rastliny považujeme za najnižšiu kastu, pretože nemajú mozog, nepohybujú sa a nemajú veľké oči. Hmyz má oči, takže je o niečo vyššie, ale nie tak vysoko ako opice a iné zvieratá. „Chcem stromy vyňať z tohto kastového systému.“ Táto hierarchia živých bytostí je úplne nevedecká. Rastliny spracovávajú informácie rovnako ako zvieratá, ale pomalšie. Má život, ktorý sa pohybuje pomaly, menšiu hodnotu než ten, ktorý sa pohybuje rýchlo?
Možno vytvárame tieto umelé bariéry medzi ľuďmi, zvieratami a rastlinami, aby sme ich mohli využívať bez rozdielu a bez ohľadu na utrpenie, ktoré im spôsobujeme.
