Milovníci zvierat, prinášame vám strhujúce príbehy o záchranených psoch, ktorí našli svoj vysnívaný milujúci domov

376

Každý príbeh o adopcii má potenciál prinútiť vás veriť v dobro v ľuďoch práve vtedy, keď ste pripravení odprisahať, že ľudstvo už nemá nádej. Tieto príbehy vám prinesú nádej do srdca a slzy do očí.

Láska na prvý obrázok

Zdroj: rd.com

Wiley je špeciálny prípad, ktorý prešiel tromi neúspešnými adopciami, kým našiel svoj konečný domov. Našli ho ako sa túlal sám po uliciach, odkiaľ putoval do domova, kde však šťastie nemal a opäť bol v čakaní na adopciu. Až kým terajší majitelia neuvideli jeho fotku a nepocítili tú nekonečnú lásku. Bolo to ako znamenie. Išli ho teda vyzdvihnúť z jeho starého domova a priviesť k nim domov. Nikdy predtým sa s ním naživo nestretli. V aute bol nervózny a po jazde autom nechal pred budovou malý darček. Netrvalo mu však dlho, kým si zvykol. Bolo to, akoby sa do svojich majiteľov zaľúbil. O dva dni sa podpísali adopčné papiere.

„Verím, že si s Wileym rozumieme zvláštnym spôsobom, pretože obaja sme v prvých rokoch nášho života prešli nepeknými a neľahkými vecami. Zišli sme sa v čase, keď sme sa obaja konečne cítili na svete bezpečne. Vie, že sme rodina a že nikam od neho neodídem. Píšem o ňom a spomínam. Pomohol mi uvedomiť si, aké podobní sú si zachránené psy a ľudia, ktorí ich zachraňujú. Urobil zo mňa silnejšieho obhajcu záchranárskej komunity.” 

Od nechceného k neuveriteľnému – teriér navštevuje seniorov v núdzi

Zdroj: rd.com

Bonnie Derhay z Jacksonu, New Jersey, sa prvýkrát stretla s Pogom, deväťročným teriérom, v psom parku. Bola s ním jeho vtedajšia majiteľka, žena, ktorá Derhayovej povedala, že jej manžel „ho nemá rád“ a tak plánovala nechať Poga v psom parku, ak ho nikto nebude chcieť. 

Derhay to jednoducho nemohla dopustiť. Navyše sa domnievala, že Pogo bol týraný, pretože bol veľmi plachý a vystrašený. Vzala ho domov, privítala vo svojej rodine, pripravila mu všetko potrebné a prejavila veľa lásky. Pretože bol Pogo taký priateľský, vzala ho do tried, aby sa stal certifikovaným terapeutickým psom. Pogo bol skvelým dobrovoľníkom. V rámci programu navštevoval dôchodcov Fran a Douga v ich domovoch každý týždeň po dobu jedného roka. Po tom, čo Doug utrpel mozgovú príhodu, po ktorej ochrnul na ľavú stranu nemohli vlastniť vlastného psa, no Pogo im priniesol takú radosť a rozjasnil im život, akú si mysleli, že už nezažijú. Tento teriér mal ťažký štart do života, ale neprechovával žiadnu zášť. Rozosmieval ľudí, kamkoľvek prišiel. 

Trojnohý zázrak, z opusteného psa milý filantrop

Zdroj: rd.com

T-Rex sa narodil s dedičnou poruchou, ktorá mu spôsobila deformáciu, a muž, ktorý sa ho snažil predať vedľa obchodu s potravinami, ho tam jednoducho nechal, keď ho nikto nechcel. Našťastie ho milá pani priviedla do útulku, vďaka ktorému sa mu podarilo nájsť Karen Rogersovú, ktorá mu ponúkla dočasné ubytovanie. Rýchlo si ho však obľúbila a sama si ho adoptovala.

Spočiatku mal problémy s pohybom, ale po troch operáciách už bez problémov chodí po troch nohách a žije ako šteňa v tele päťročného psa. Menom T-Rex sa hrdí, pretože trhá svoje hračky, naháňa ostatných psov po dome a rád aportuje tak, akoby na tom závisel jeho život. 

Rogersovi tiež ponúkol veľa podpory. Koniec koncov, empatia je jednou zo superschopností všetkých psov. „Moja mama zomrela pred tromi rokmi na rakovinu pľúc,“ hovorí. „T-Rex mi sedel na kolenách celé hodiny, keď som prechádzal obdobím smútku. Má veľa energie, ale keď som sedel pri počítači, schúlil sa mi do lona a nechal ma byť smutným.“ 

T-Rex je tiež filantrop, každý rok sa zúčastňuje akcie, kde namiesto svojich labiek používa chvost na maľovanie obrázkov a získava peňazí pre dobrú vec. 

„Podporujeme záchrany udeľovaním grantov na pomoc s účtami za veterinára,“ hovorí Rogers.

Hluchý pes, ktorý vníma srdcom

Zdroj: rd.com

Nepočujúci terapeutický pes Sebastianelliovcov je pozitívnym príkladom toho, že so správnym výcvikom a socializáciou môžu nepočujúci psi žiť úplne normálnym životom, dokonca pomáhať ostatným. „Keď sme si išli vybrať nové šteniatko po strate pre nás špeciálneho psa, nevedeli sme si predstaviť, akou cestou sa náš život bude uberať,“ hovorí Denise. 

„Chceli sme sa venovať práci so psom, a preto sme sa rozhodli pre hladkosrstého retrívera pre ich zábavnú, živú a milú osobnosť. Išli sme sa pozrieť na posledné dve šteniatka, ktoré zostali vo vrhu. O jednom sa hovorilo, že je spoločenský a sebavedomý, naozaj skvelé šteniatko. Povedali nám, že ten druhý je tichý a plachý a predá sa ako posledný. Hrali sa s „tým lepším” šteniatkom, zatiaľ čo druhé šteniatko zostalo v rohu a spalo. Prvé šteniatko bolo rozkošné, ale chceli sme vidieť to druhé od čoho nás chovateľ odhováral. No to plaché, tiché šteniatko sa vplazilo Frankovi do náručia, položilo mu hlavu na plece, pritúlilo sa a už nikdy neodišlo. 

O niekoľko týždňov neskôr pár s istotou vedel, že je nepočujúce. Najprv sa báli, ale rýchlo si uvedomili, že je to rovnaké šteniatko ako predtým: šťastné, už väčšmi sebavedomé, spoločenské a bláznivé. Neskôr vo veku 2 rokov sa Bo stal registrovaným terapeutickým psom. Začal navštevovať miestne nemocnice, hospice a opatrovateľské domy. 

„Nie je to vždy jednoduché. Existujú výzvy a prekážky, ale to je v poriadku, pretože pokiaľ tú prácu milujete, musíte v nej pokračovať,“ hovorí Denise.

Starší pes, ktorý by pre svoju rodinu urobil čokoľvek

Zdroj: rd.com

Samantha Parker bola v práci vo veterinárnej klinike v Memphise, keď sa jej kamarátka spýtala, či by jej mohla pomôcť dostať nového psa z jej dodávky. Starý zúbožený labrador bol v naozaj zlom stave, bohužiaľ vo viacerých smeroch. Keď pre ňu Parker vyšla, v momente sa rozhodla, že si ju vezme domov. Majiteľ psa zomrel. Jeho syn si ju vzal, ale v skutočnosti ju nechcel. Bola pripútaná reťazou k stromu, kde mala len malú drevenú búdu ako úkryt, bez jedla a vody a ledva mohla chodiť. 

Parker svoje rozhodnutie nikdy neľutovala. Fenke dala meno Lady. 

„Naučila ma, že láska k staršiemu psovi sa žiadnej inej nevyrovná. Potrebovala veľa liekov, no najviac zo všetkého potrebovala rodinu, ktorú teraz má. Samathin syn Jack psov nemal rád, až kým nestretol Lady.

„Len leží a necháva deti, aby si s ňou robili, čo chcú,“ hovorí Samantha. „Pre mňa je to pozoruhodné, pretože každý váha priviesť staršieho psa do svojej rodiny. Ona je však úplne oddaná. Urobila by pre nás čokoľvek.“ 

Zdroj 

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre