Kto v živote nezažil ten nepríjemný zvieravý pocit strachu a obáv, keď sa mal postaviť pred ľudí a niečo odprezentovať? Je to úplne bežné a zažíva to väčšina z nás, potom už len záleží na tom ako sa s tým dokážeme vysporiadať. Niekoho postihnú ataky a niekto sa dokáže behom chvíľky skonsolidovať a vystupovať nanajvýš uvoľnene.
Človek by azda neveril, že to má aj svoje vlastné pomenovanie – glosofóbia (kombinácia 2 gréckych slov – jazyk a strach). Ľudia trpiaci glosofóbiou môžu pred publikom úplne stuhnúť, potiť sa, mať sucho v ústach a rozprávať slabým rozochveným hlasom, ak vôbec. Treba si ale pripomenúť, že „publikum“ nemusí byť veľká skupina ľudí, tí ktorí naozaj glosofóbiou trpia, zažívajú ťažkosti aj počas školy, kde sa prezentujú rôzne práce, na rande, pracovných pohovoroch, večierkoch.
Presne sa nevie, aké percento celosvetovej populácie trpí glosofóbiou, ale aspoň 75% ľudí zažilo istú formu strachu z vystupovania pred ľuďmi. Čo teda tento strach spôsobuje? Poďme sa na to spolu pozrieť.
V minulosti zažili traumu
Pocit hanby a strachu postaviť sa pred veľkú skupinu ľudí môžete pochádzať z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti (mohlo sa jednať o odmietnutie, pokarhanie alebo výsmech), ktorá vám zostala v pamäti. Váš mozog si ju dobre pamätá a predpokladá, že sa rovnaký scenár zopakuje. Veľmi vám tým však nepomáha – už len pri pomyslení na to, čo vás čaká vám príde zle a v danej chvíli by ste sa najradšej prepadli pod zem. Práve tento dôvod sa považuje za najčastejšiu príčinu glosofóbie, pričom strach sa môže neustále hromadiť v zmysle, ak aj bol pôvod vašej traumy takmer zanedbateľný, časom ho vaša myseľ nafúknu do enormných rozmerov.
Zdedili to
Je totiž preukázané, že vo veľkej miere prípadov, u ktorých sa vyskytla glosofóbia sa vieme dopátrať v rodinnej anamnéza k ďalším členom, ktorí trpeli rovnakým strachom a keďže dedíme mnohé osobnostné črty našich predkov (rodičov, starých rodičov, ale dokonca aj prarodičov), ľahko môžeme získať aj glosofóbiu.
Sú plachí a pociťujú úzkosť aj mimo verejného vystupovania
Opäť platí, že nedokážeme zistiť presných počet „plachých“ ľudí v populácii, ale na základe dotazníka sa zistilo, že 40 až 60 % dospelých sa považuje za hanblivých. To je dosť vysoké číslo, nemyslíte? Plachosť je dôsledkom sociálnej úzkosti a hanbliví ľudia majú vyššiu tendenciu cítiť sa trápne, napäto alebo znepokojení v rôznych sociálnych situáciách, ktorým sú vystavovaní (medzi typické príznaky patria červenanie líc, tráviace problémy, potenie).
Očakávajú zlyhanie
Vždy totiž existuje rovnaká šanca pre úspech ako aj pre zlyhanie. A nájdu sa ľudia, ktorí sa zlyhania priam desia – do takej miery, že sa z toho vyvinula fóbia (áno, má aj svoj špecifický názov – atychifóbia). Tá môže spôsobiť alebo prehĺbiť glosofóbiu. Tým sa celý kruh uzatvára, prehlbuje a človek je totálne ochromený.
Týka sa perfekcionistov
Perfekcionizmus veľa z nás vníma ako pozitívnu vlastnosť, vďaka ktorej má človek väčšiu šancu, že dosiahne úspech a nezlyhá. Možno je to pravda, ale ako všetko aj toto prináša istú daň v podobe depresie, úzkosti a postupne sa môže vyvinúť aj glosofóbia. Súvisí to práve s tým pocitom, že vaše vystupovanie a všetko čo s ním súvisí musí byť absolútne dokonalé, bez jedinej chybičky. Aký zmysel by to potom malo. Nič sa nesmie pokaziť, však?
Majú nízke sebavedomie
Keď sa povie „dobrý rečník“ väčšina z nás si predstaví hrdého, sebavedomého človeka, ktorý sa na každého usmieva, má energický prístup a vyžaruje príjemnú energiu, dokáže zaujať a motivovať. Isto by sa nemal chcieť od nervozity.
Avšak ľudia s nízkym sebavedomím si svoje kvality a silné osobné stránky častokrát neuvedomujú a príliš o sebe pochybujú kvôli čomu zakaždým, keď majú prehovoriť, cítia sa neisto a je to na nich aj vidieť. Takto vzniká ďalšia príčina glosofóbie.
