To, akých predkov máte nemôžete ovplyvniť. Keď ale počúvate príbehy o nich, niekedy sa nestačíte čudovať. Tento prípad je rovnaký. „Vždy, keď mi moja babička rozprávala o svojich rodičoch, hltal som každú informáciu, ktorú mi poskytla. Keď som sa učil o svojich predkoch, vždy som mal pocit, akoby som sa učil aj o sebe,“ povedal terajší majiteľ záhadných krabíc spred 100 rokov, ktoré jeho rodina zdelila od ich predka, ktorý strávil väčšinu života vo väzení.
Záhadný užívateľ vystupujúci na internete pod názvom „jellybeanjelly“ sa len nedávno dozvedel o viac ako 100-ročných drevených škatuliach, ktoré patrili jeho prastarému otcovi menom John Bunion Knight. John bol bankový lupič, a tak sa jeho vnuk skutočne zaujímal o obsah krabíc. Najlepšie na tom je, že celý proces spolu s rodinou zdokumentovali a následne zdieľali na internete.
Príbeh začal takto…
„Môj pradedko John Bunion Knight (1877-?) strávil vo väzení Leavenworth väčšinu svojho života. Ako som sa dozvedel z rodinného príbehu bol bankovým lupičom a naposledy ho jeho syn (môj starý otec) videl ešte ako dieťa, keď na posteli mal hromadu peňazí a zbraní. Potom pradedova manželka povedala všetkým v rodine, že John zomrel. Po mnohých rokoch ale zdvihol môj otec telefón a bolo mu povedané, že muž, o ktorom si mysleli, že je mŕtvy bol po celé desaťročia nažive. Držali ho vo väznici v Leavenworthe, posledné roky však trpel rakovinou a bol krátko pred smrťou. Preto väznica oznámila, že prastarého otca z väzenia púšťajú.“
Rok 2019
„Jedného dňa manželka nášho vzdialenejšieho príbuzného našla po jeho smrti dva drevené boxy.“ Tieto krabice dostal mŕtvy muž od Johna, pričom John ich vyrobil vo väzení. „Krabice sa jedného dňa dostali až do rúk mojich rodičov,“ povedal anonymný muž. Po celé tie roky ich niekto dokonale chránil pred poškodením, pretože bublinková fólia nie je stará 100 rokov.
Rok 2020
„Netušili sme o čo ide. Bankový lupič predsa MUSÍ mať vo svojej krabici diamanty, nie?!“ Nebolo to však tak. Vnútri jednej krabici bola drevená lyžička, akási korunka a porcelánová figúrka. „V druhej krabici bol zámok a kľúč, zrkadlá, fotografie jeho syna (môjho starého otca) vľavo a jeho dcéry vpravo. Na spodku boli jeho iniciály a dátum 17. január 1920, čo zostáva stále záhadným dátumom. „Jeho syn sa totiž narodil v roku 1918, ale mohol by to byť dátum jeho uväznenia? Keby mal môj starý otec a jeho sestra na posteli hmlistú spomienku na peniaze/zbrane, mohlo by to mať zmysel, keďže ona bola o niečo staršia.“
Okrem vyššie uvedených obrázkov boli vo vnútri iba akési kúsky niečoho a kľúč. „Osobné pamiatky a príbehy majú cenu každého kúska očakávania a návratnosti – aspoň pre mňa. No určite nie pre takého, kto dúfa v mapu s pokladom alebo skutočné diamanty,“ uzavrel muž.
Foto: Boredpanda
