Staroveké grécko-rímske sochy boli parfumované, odhaľuje štúdia

Vedci už dlho vedia, že staroveké grécke a rímske sochy neboli čisto biele, ako ich vidíme dnes v múzeách. Naopak, boli bohato maľované, zdobené šperkami a textíliami. Nová štúdia, ktorú viedla archeologička Cecilie Brøns a publikoval ju Oxford Journal of Archaeology, teraz naznačuje, že sochy boli dokonca parfumované. Táto prax naznačuje, že v staroveku boli vnímané nielen očami, ale aj čuchom.

Parfumovanie sôch v starovekom náboženstve a kultúre

Brøns, archeologička a kurátorka múzea Glyptotek v Kodani, skúmala antické texty a nápisy, aby pochopila význam parfumovania sôch v starovekých náboženských a kultúrnych praktikách. Rímsky rečník Cicero vo svojich spisoch spomína, že sochy sa natierali vonnými olejmi.

Napríklad v Segeste na Sicílii bola socha bohyne Artemis pravidelne potieraná aromatickými masťami ako súčasť rituálov. Podobne nápisy zo Svätyne na Délose v Grécku uvádzajú detaily o nákladoch a ingredienciách na parfumy, ktoré sa používali na udržiavanie sôch bohov, ako boli Artemis a Héra. Medzi tieto ingrediencie patrili olivové oleje, včelí vosk, natron (uhličitan sodný) a ružové parfumy.

Odporúčame

Zaujímavosti z obdobia Starovekého Egypta. Vyrazia vám dych.

Parfumované sochy neboli len pre bohov

Tento zvyk nebol obmedzený len na božské figúry. Básnik Kallimachos vo svojom opise sochy kráľovnej Bereniky II. z Egypta spomína, že bola „vlhká od parfumu“, čo naznačuje, že aj sochy kráľovskej rodiny a významných osobností boli parfumované.

Okrem náboženského významu poskytovali tieto voňavé sochy viacero zmyslových vnemov pre uctievačov a návštevníkov chrámov. Počas festivalov, ako bola Floralia v starovekom Ríme, boli sochy zdobené vonnými girlandami z ruží a fialiek, čo ešte viac umocňovalo vôňu a ceremoniálnu atmosféru.

Nové poznatky menia pohľad na staroveké umenie

Štúdia Brønsovej ponúka nový pohľad na to, ako boli grécko-rímske sochy prezentované a vnímané v staroveku. Okrem vizuálnej krásy mali aj vôňu, ktorá zohrávala úlohu v rituáloch a každodennom živote. Tento objav mení tradičné vnímanie starovekého sochárstva a odhaľuje, že staroveké kultúry mali oveľa bohatší multisenzorický prístup k umeniu, než sme si doteraz mysleli.

Zdroj