Vedci z Kodanskej a Göteborskej univerzity rozlúštili dávnu záhadu. Podľa nedávneho vyhlásenia mohlo vypuknutie moru pred približne 5 000 rokmi zohrať významnú úlohu pri úbytku poľnohospodárskej populácie v Škandinávii a severozápadnej Európe. Tím vedcov skúmal DNA viac ako 100 jedincov pochovaných na konci neolitu vo Švédsku, ako aj jedného jedinca v Dánsku.
Ich zistenia boli priam ohromujúce. Analýza vzoriek DNA odhalila, že neuveriteľných 17% jedincov bolo v čase svojej smrti nakazených morom. Vedci navyše objavili dôkazy o najmenej troch samostatných prepuknutiach tejto smrteľnej choroby v rámci jednej rodiny v priebehu šiestich generácií. To naznačuje, že mor nebol len jednorazovou udalosťou, ale opakujúcou sa hrozbou, ktorá mala potenciál rozsiahlej devastácie.
Vedúci tímu Frederik Seersholm zdôraznil závažnosť týchto objavov a uviedol dôležitú informáciu. Hoci môžu o vplyve ochorenia dnes len špekulovať, vedci si všimli prítomnosť všetkých znakov rýchlej a smrteľnej epidémie. Jedným z nich je frekvencia moru nakazených jedincov – tá bola nesmierne vysoká. Okrem toho sa ochorenie obmedzilo najmä na posledné generácie a všetky genómy (t. j. gény zaisťujúce dedičnosť) s vyšším pokrytím tohto ochorenia boli identické. Čo z toho vyplýva? Táto choroba mohla mať nebezpečný vplyv na staroveké komunity, čo mohlo viesť k masovým obetiam a kolapsu spoločnosti.
Staroveký svet nás naďalej prekvapuje svojimi skrytými tajomstvami, ktoré čakajú na odhalenie. Snažte sa preto vyhľadávať a prijímať informácie tohto charakteru. Až potom zistíte, aké je svet skutočne fascinujúce miesto.
