Po celé tisícročia ľudia verili, že starobylé mestá, ktoré pohltilo more, sú len súčasťou legiend. No v posledných desaťročiach sa vďaka pokroku v podmorskej archeológii podarilo mnohé z týchto miest znovu objaviť. Staroveké civilizácie, ktoré žili na pobrežiach, boli často postihnuté prírodnými katastrofami, ako sú zemetrasenia, cunami či stúpajúca hladina mora. Tieto javy neúprosne posunuli celé mestá pod hladinu oceánu. Vďaka novým technológiám, ako je sonar, robotika a 3D mapovanie, dnes vedci dokážu tieto stratené mestá opäť preskúmať a odkryť ich tajomstvá.
Ako príroda menila pobrežie
Naša planéta nie je taká stabilná, ako by sa mohlo zdať. Zemetrasenia, pohyb tektonických platní a sopečné erupcie vytvárajú neustály proces geologických zmien. Tieto posuny často spôsobili zánik pobrežných miest. Napríklad grécke mesto Helike bolo v roku 373 pred Kristom zničené silným zemetrasením a zaplavené. Podobne aj mesto Apollonia v Líbyi bolo zasiahnuté cunami, ktoré nasledovalo po obrovskom zemetrasení v roku 365 n. l. Takéto katastrofy boli kedysi považované za boží trest, no dnes ich vedci vysvetľujú ako prirodzené dôsledky seizmickej aktivity.
Stúpanie hladiny morí: Neúprosná hrozba pre staroveké civilizácie
Počas posledného glaciálneho maxima, pred 20 000 až 30 000 rokmi, bola hladina morí oveľa nižšia ako dnes. Keď sa polárne ľadovce začali topiť, hladina mora stúpla a zaplavila mnohé pobrežné osady. Moderní vedci identifikovali viac než 2 600 potopených lokalít po celom svete, vrátane jaskyne Cosquer v Marseille, ktorej vchod je dnes viac ako 30 metrov pod hladinou mora.
Technológie, ktoré menia archeológiu
Podmorská archeológia bola dlho obmedzená fyzickými a technologickými prekážkami. No s nástupom moderných nástrojov, ako sú podvodné roboty, 3D skenovanie a sonarové mapovanie, môžu archeológovia detailne skúmať miesta, ktoré boli po stáročia skryté pod vlnami. Jedným z najznámejších objavov je grécke mesto Pavlopetri, objavené v roku 1967. Nachádza sa na Peloponézskom polostrove a jeho budovy, ulice a hroby boli pod vodou viac ako 3 000 rokov. V roku 2009 sa vykopávky obnovili a vďaka pokročilým technológiám sa podarilo odhaliť viac ako 50 budov a bohatý nález artefaktov.
Slávne stratené mestá: Pavlopetri, Phanagoria a Thonis-Heracleion
Medzi najznámejšie znovu objavené mestá patrí Pavlopetri v Grécku, ktoré bolo významným obchodným centrom počas mykénskeho obdobia. Postupné zemetrasenia a cunami ho však zničili a pomaly ponorili pod vodu.
Ďalším príkladom je Phanagoria, mesto pri Čiernom mori, ktoré založili Gréci okolo roku 540 pred Kristom. Kvôli seizmickej aktivite a sopečným erupciám sa časť mesta potopila pod hladinu. Objavy v 20. storočí umožnili preskúmať jeho zvyšky pod vodou a nájsť napríklad pozostatky prístavu a vojenskej lode.
Thonis-Heracleion a Canopus v Egypte boli dôležité prístavné a duchovné centrá, ktoré zaplavila stúpajúca hladina Nílu. V roku 2000 boli znovuobjavené vrátane chrámu Amona-Gereba a mnohých plavidiel.
Ako technológie napredujú, objavovanie ďalších stratených miest pod vlnami sa stáva reálnejším než kedykoľvek predtým. Tieto miesta, ktoré kedysi slúžili ako centrá kultúry a obchodu, teraz poskytujú jedinečné okno do minulosti. Potápanie sa do tajomstiev týchto starobylých miest prináša nielen nové poznatky o histórii, ale aj upozorňuje na zraniteľnosť pobrežných oblastí tvárou v tvár klimatickým zmenám a geologickým procesom. Stratené mestá, ktoré sa teraz vynárajú, nám pripomínajú, aká nestála a premenlivá môže byť naša planéta.
