Van Gogh vytvoril mnoho pozoruhodných a známych obrazov, ktoré sa stali vo svete slávnymi. Napriek tomu žil strastiplným životom a nikdy nezažil takú slávu, akú jeho diela získali po smrti.
Jeho život bol plný finančných problémov a zhoršujúceho sa duševného stavu. Vzrušujúci, no zároveň tragický príbeh muža obdarovaného úžasným darom, no i tak mučeného svojimi démonmi.
Narodil sa 30.marca 1853, pričom meno Vincent dostal po svojom mŕtvom bratovi, ktorý ho zdedil po starom otcovi z otcovej strany. Vyrastal s matkou, ktorá milovala prírodu a tento cit preniesla aj na svojho syna.
Vyštudoval základnú školu, neskôr prestúpil na strednú školu, z ktorej z viacerých príčin odišiel. Mohli za to financie, ale i duševný stav. Krátko na to sa zamestnal ako obchodník s umením, pre jeho povahu sa mu však v práci nedarilo.
Následne istý čas pracoval ako učiteľ, následne pastor, až pokým mu jeho brat nenavrhol, aby sa venoval umeniu. Začal maľovať, no jeho obrazy boli zo začiatku veľmi tmavé a fádne, až po vzore Camille Pissarro začal používať svetlejšie farby a vytvárať žiarivé obrazy.
Van Gogh bojoval s duševnou chorobou po väčšinu svojho života. Wilhemina „Wil“, jeho najmladšia sestra, tiež žila s duševnou chorobou a posledných 40 rokov svojho života strávila v psychiatrickom zariadení až do svojej smrti. Van Gogh a Wil si boli veľmi blízki a obaja zdieľali lásku k umeniu.
Jeho najslávnejší obraz hviezdna noc vznikol v jeho ateliéri ako pamiatka na azylový dom, kde mal maľovanie zakázané. Maľoval teda spamäti, a tak vznikol snový kúsok. Van Gogh ho však nepovažoval za podarené dielo.
Veľa doktorov sa snažilo diagnostikovať jeho ochorenie, ku ktorému sa pridalo i nadmerné užívanie alkoholu a možné pôsobenie iných toxínov. Jeho stav sa zhoršoval až do momentu, kedy si odrezal ľavé ucho a skončil v blázinci. Bolo to 23.decembra 1888 v stave hrozného duševného vypätia.
Niektorí však tvrdia, že mu ucho bolo odťaté pri šermiarskom súboji s Gauguinom, ktorý sa len bránil voči Van Goghovej agresivite. Neexistuje však dôkaz, ktorý by túto teóriu potvrdil.
Van Goghove listy naznačujú, že v neskorších rokoch svojho života intenzívne pil alkohol — silný likér s príchuťou paliny a byliniek, o ktorých je známe, že spôsobujú halucinácie. Palina obsahuje terpén zvaný thujón, o ktorom sa vie, že spôsobuje žalúdočné problémy, kŕče, trvalé poškodenie mozgu a dokonca aj smrť. Dokonca v kombinácii s nikotínom, môže mať silnejšie účinky a Van Gogh bol ťažkým fajčiarom.
Azda najznámejšou Van Goghovou milenkou bola Clasina Maria Hoornik, známejšia ako Sien. Bola jednou zo sexuálnych pracovníčok, ktoré si najímal ako modelky. Pozval Sien žiť do svojho ateliéru, no vzťah im pre finančné ťažkosti dlho nevydržal.
Vincentov brat, Theo van Gogh
Najväčším podporovateľom Van Gogha bol jeho brat Theo. Nielen po finančnej stránke. Bol mu oporou a povzbudzoval ho. Obrazy, ktoré mu Van Gogh zasielal zo psychiatrickej liečebne prezentoval na výstavách, kde mali veľký ohlas.
Theo mal brata naozaj rád, a tak keď v roku 1880 zomrel, aj jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil a smrť si pre neho prišla o 6 mesiacov neskôr.
Život Van Gogha sa skončil 29. júla 1890 strelnou ranou do brucha. Historici zaoberajúci sa umením akceptovali, že sa Van Gogh zabil sám, ale kniha autorov životopisov Stevena Naifeha a Gregoryho White Smitha z roku 2011, ktorí získali Pulitzerovu cenu, tvrdí, že umelec bol zavraždený.
Ich výskum hovorí, že René Secrétan omylom zabil maliara, keďže Secrétan priznal, že jeho partia opitých priateľov šikanovala umelca a oháňala sa pištoľou pred Ravoux Inn, kde Van Gogh býval v Auvers-sur-Oise vo Francúzsku. Autori utkali storočnú priadzu, podľa ktorej zbľúdilá guľka zasiahla Van Gogha, keď bol na poliach Auvers – bez solídnych dôkazov a forenzných údajov. Nie je dostatok dôkazov na to, aby sa to formálne vyjadrilo ako pravdepodobná teória – existujú len špekulácie.
opravte si dátumy ,