Zaujímalo ťa niekedy aké by to bolo keby si nespal niekoľko dní? Mnohí z nás pravdepodobne niečo také ani nechcú skúšať, no žiaľ sú medzi nami aj ľudia, ktorí trpia nespavosťou. Potom sú tu ale aj takí, ktorí to chceli skúsiť dobrovoľne. Jeden z nich bol 17 ročný Randy Gardner, ktorý v roku 1964 dokázal vydržať bez spánku 11 dní a 25 minút.
Ako to všetko začalo?
Písal sa rok 1963 a bol chladný december. Dvaja chlapci Bruce McAllister a Randy Gardner dostali nápad na školský vedecký projekt. Zostať hore bez spánku tak dlho, ako to len bude možné. Keďže boli mladí a mali guráž, chceli prekonať rekord ktorý v tom čase držal istý Peter Tripp v Honolulu. Ten zvládol nespať 260 hodín, teda menej ako 11 dní.
Cieľom experimentu bolo, preskúmať vplyv nedostatku spánku na kognitívne schopnosti. Hodili si mincou, kto zostane hore, a padlo to na Randyho. Ale keďže ho mal Bruce sledovať a zapisovať údaje, tiež sa musel vzdať spánku. Zistili, že sami to nedokážu a keďže ich projekt zaujal mieste noviny dočítal sa o tom odborník, ktorý sa im rozhodol pomôcť.
Experiment potreboval odbornú pomoc
William Dement bol výskumník spánku. Keď sa o experimente dočítal v novinách okamžite sa chcel zapojiť. Randyho rodičom spadol kameň zo srdca, keď sa dozvedeli, že ich syn bude pod dohľadom odborníkov. Obávali sa, že robiť takýto výskum na vlastnú päsť je nebezpečné.
Keď William prišiel, už ubehlo niekoľko dní od začiatku experimentu. Podľa jeho slov bol Randy optimistický a nezdal sa byť nejak zvláštny. Bol fyzicky zdatný, takže hore ho udržovali hraním basketbalu alebo bowlingu a podobne. Prekvapivo sa jeho basketbalová hra zlepšila, čo ale mohlo byť spôsobené aj tým, že posledné dni hral basketbal často.
Čo sa s ním začalo diať?
Ako však dni ubiehali, postupne sa začali prejavovať neočakávané výsledky. Testovali jeho chuť, čuch a sluch a po niekoľkých dňoch sa začali prejavovať jeho kognitívne a zmyslové schopnosti. V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní sa jeho reč spomalila a začal omdlievať, zatiaľ čo jeho pamäť sa zhoršovala. Začínal vety, potom sa v polovici zastavil, buď zabudol, kam ide, alebo ho úplne vyrušila nová myšlienka.
Rovnako ako ostatní, ktorí prežili nespavosť, zažil paranoju. Hoci nič také, ako zažil už spomínaný Peter Tripp, ktorý bol po 200 hodinách bez spánku vyšetrený psychiatrom. Peter veril, že lekár je v skutočnosti hrobár, ktorý ho prišiel pochovať zaživa a ušiel sotva oblečený.
Aké boli výsledky experimentu?
Ako sa toto všetko dialo, pozornosť médií začala naberať na obrátkach a chlapčenský experiment sa na krátky čas stal tretím najpísanejším príbehom v americkej národnej tlači. Nakoniec po 264 hodinách bez spánku bol prekonaný svetový rekord a experiment sa skončil.
Randy bol prevezený do nemocnice, kde monitorovali jeho mozgové vlny. Spal 14 hodín, a percento spánku v REM stave prudko vzrástlo. Nasledujúce dni sa vrátilo do normálu. Výsledky experimentu dospeli k záveru, že jeho mozog celý čas driemal. Časti mozgu spali, a časti boli bdelé.
Niekoľko ľudí sa v nasledujúcich rokoch pokúšalo prekonať Gardnerov rekord o najdlhší čas bez spánku, ale Guinessova kniha rekordov prestala certifikovať pokusy, pretože sa obávali, že to môže byť nebezpečné pre ľudské zdravie.
