Soška mechanického psa z Egypta odhaľuje silné puto medzi ľuďmi a zvieratami
Tento malý vyrezávaný pes stelesňuje lásku starých Egypťanov k domácim zvieratám.
Názov: Mechanický pes
Čo to je: Pohyblivá psia soška vyrezaná zo slonoviny
Odkiaľ pochádza: Egypt
Kedy vznikla: Približne 1390 – 1352 pred n. l.
Čo nám hovorí o minulosti
Táto malá vyrezávaná soška psa predstavuje dávnu lásku starovekých Egypťanov k domácim miláčikom. Pes, ktorý sa nachádza v zbierke Metropolitného múzea umenia v New Yorku, má pohyblivú čeľusť: keď sa páčka zatlačí hore a dole, odhalí spodné zuby a červený jazyk, čo vytvára dojem, že šteká.
Soška vyrobená zo slonoviny meria 18,2 cm a zobrazuje psa v „letovom cvale“ – so všetkými nohami vystretými vo vzduchu. Pôvodne bol mechanizmus ovládaný koženou šnúrkou, neskôr bol nahradený kovovou oskou.
Met získal tento kúsok zo súkromnej zbierky slávneho egyptológa Howarda Cartera, ktorý v roku 1922 objavil hrobku Tutanchamóna. Nie je známe, kde presne bol pes nájdený, ale odborníci predpokladajú, že mohol byť uložený do hrobu počas vlády Amenhotepa III., starého otca kráľa Tuta.
Účel sošky zostáva nejasný – mohla byť hračkou, ale aj magickým alebo rituálnym objektom.
Egypťania a ich psy
Starovekí Egypťania mali psy veľmi radi. Niektoré sa využívali na lov či stráženie, iné boli domáci miláčikovia. Soška má vyznačený obojok, čo naznačuje, že ide o domestikovaného psa. V období Novej ríše (1550 – 1070 pred n. l.) sa psie obojky stávali čoraz ozdobnejšími a často niesli meno psa. Hoci tento psík meno nemá, známe egyptské mená psov zahŕňali napríklad „Čierny“, „Syn mesiaca“ alebo „Na nič dobrý“.
Plemeno nie je jasné, no Egypťania preferovali energické psy, ako predkovia dnešných basenji, ibizského chrtíka či faraónskeho chrta.
Pes a posmrtný život
Psy boli spojené s bohom Anubisom a posmrtným životom. Zabitie psa – najmä obojkového – bolo vážnym zločinom. Smrť psa rodina oplakávala, napríklad si holila obočie. Verili tiež, že sa so svojimi psami stretnú v posmrtnom živote, a preto ich niekedy mumifikovali a pochovávali na špeciálnych cintorínoch pre zvieratá.
