Šokujúci objav: V Jeruzaleme našli hrob ženy, ktorá celý život prežila v okovách
Archeológovia v Izraeli odhalili prekvapivý nález, ktorý spochybňuje doterajšie predstavy o asketizme v byzantskom období. Počas vykopávok v kláštore Khirbat el-Masani, severozápadne od Jeruzalema, objavili kostrové pozostatky jedinca zabaleného do ťažkých kovových reťazí. Tento druh extrémneho sebazaprenia bol tradične spájaný s mužskými askétmi. Avšak analýza preukázala, že telo patrilo žene, čím sa prepísala história ženského mníšskeho života.
Tajomstvo pochovanej asketičky odhalené modernou vedou
Tím z Izraelského úradu pre pamiatky a Weizmannovho inštitútu v rámci vykopávok objavil viacero hrobiek z obdobia medzi 4. a 7. storočím n. l. Jeden z hrobov však vyčnieval – jeho obyvateľ bol zviazaný reťazami, čo poukazuje na extrémne asketické praktiky.
Kostrové pozostatky boli v zlom stave, čo znemožnilo klasickú osteologickú analýzu na určenie pohlavia. Preto vedci využili revolučnú metódu proteomiky zubnej skloviny. Skúmaním proteínov v zubnej sklovine dokázali identifikovať prítomnosť proteínu AMELX (kódovaného na chromozóme X) a absenciu proteínu AMELY, ktorý sa nachádza len u mužov. Tento jednoznačný dôkaz potvrdil, že ide o ženu.
1,500-year-old skeleton found in chains in Jerusalem was a female 'extreme ascetic' | Live Sciencehttps://t.co/EOVwntpmda
— rogueclassicist ~ david meadows (@rogueclassicist) March 3, 2025
Zmenený pohľad na ženskú účasť v mníšskom živote
Význam objavu potvrdzuje štúdia publikovaná v Journal of Archaeological Science: Reports. Doteraz sa predpokladalo, že len muži sa podrobovali takýmto extrémnym praktikám sebazaprenia. Aj keď historické pramene potvrdzujú existenciu ženských asketičiek, ako bola Melania Mladšia, ktorá sa venovala pôstu a modlitbe v samote, nikdy predtým neboli objavené materiálne dôkazy o tom, že ženy podstupovali takú extrémnu telesnú mortifikáciu.
V ranokresťanskej dobe, najmä po roku 380 n. l., keď sa kresťanstvo stalo dominantným náboženstvom Rímskej ríše, sa asketizmus rozšíril medzi mníchmi a pustovníkmi. Niektorí žili na vrchole stĺpov, iní nosili reťaze či podstupovali dlhodobé hladovanie. Teraz je jasné, že aj ženy sa mohli podieľať na tých najprísnejších formách duchovného sebazaprenia.

Kláštor pri pútnickej ceste do Jeruzalema
Kláštor Khirbat el-Masani, v ktorom bola asketička pochovaná, sa nachádzal pri jednej z hlavných pútnických ciest do Jeruzalema. Slúžil ako duchovné centrum, miesto učenia a útočisko pre pútnikov. Nález naznačuje, že ženy neboli len pasívnymi účastníčkami náboženského života, ale aktívne sa zapájali do prísnych monastických tradícií.
Archeológovia dúfajú, že ďalšie výskumy podobných byzantských kláštorov odhalia viac dôkazov o úlohe žien v extrémnom asketizme a pomôžu lepšie pochopiť dynamiku ženských mníšskych komunít v ranokresťanskom svete.