Pandémia COVID-19 toho priniesla naozaj veľa. Okrem nesmierne trpkých príbehov a trvalých zmien vo fungovaní spoločnosti so sebou však nesie aj niečo pozitívne. Hoci by to málokto čakal, zdá sa, že má pozitívny vplyv v súvislosti so srdcovými infarktmi. V Spojených štátoch totiž poklesla hospitalizácia pre infarkty až o 35%. Ako je možné, že tento pokles dodnes pretrváva?
Najnovší výskum poukazuje na dva významné faktory. Na začiatku bolo pravdepodobné, že vyhýbanie sa lekárskej starostlivosti počas pandémie prispelo ku krátkodobému poklesu počtu hospitalizácií na infarkt. Odborníci však naznačujú, že kľúčovejším dôvodom môžu byť zlepšené stratégie prevencie srdcových infarktov.
Čo je to vlastne srdcový infarkt? Infarkt sa medicínsky označuje ako akútny infarkt myokardu (AMI). Vzniká vtedy, keď sa zablokuje prietok krvi do srdca, čo vedie k odumretiu tkaniva srdcového svalu. Medzi najčastejšie príznaky patrí bolesť na hrudníku, nepríjemné pocity v rukách alebo ramenách, dýchavičnosť, únava a nevoľnosť. Ak sa niektorý z nich prejaví, je potrebná okamžitá lekárska pomoc.
Od začiatku pandémie v roku 2020 vedci špekulujú o faktoroch, ktoré stoja za prudkým poklesom počtu pacientov so srdcovým infarktom. Boli osoby, ktoré pociťovali príznaky infarktu, neochotné vyhľadať pomoc? Alebo niektoré potenciálne obete podľahli COVID-19 skôr, ako mohlo dôjsť k infarktu?
Tím výskumníkov analyzoval rozsiahly súbor údajov za 7,5 roka. Skúmal mieru návštev pohotovosti a hospitalizácií súvisiacich s AMI, pričom hodnotili demografické charakteristiky postihnutých pacientov.
Zistenia odhalili, že infarktové hospitalizácie dosiahli svoje najnižšie hodnoty počas vrcholu pandémie, čo súviselo s vysokou mierou úmrtnosti na COVID-19. Tento vzorec sa pozoroval aj pri iných naliehavých stavoch, ako sú obličkové kamene. To naznačuje, že mnohí ľudia pravdepodobne nevyhľadali lekársku starostlivosť v období zvýšeného rizika infekcie.
Analýza tiež odhalila, že aj po zrušení obmedzení súvisiacich s pandémiou zostali návštevy a hospitalizácie v súvislosti s infarktom nižšie ako pred pandémiou. Tento trend odráža širší pokles počtu infarktov, čo naznačuje potenciálne pozitívne posuny v oblasti verejného zdravia. Výskumníci identifikovali rôzne faktory, ktoré prispeli k tomu prispeli, ako napríklad zníženie počtu fajčiarov, zdravšie stravovacie návyky a zlepšenie liečby ochorení, ako je vysoký cholesterol a krvný tlak.
Dá sa preto povedať, že zlepšenie nezabezpečil len jeden faktor, ale ich kombinácia. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú zmeny životného štýlu, ako aj pokroky v medicíne. Odborníci však zároveň upozorňujú, že hoci ide o pozitívny trend, stále je čo v oblasti kardiovaskulárneho zdravia čo zlepšovať.
Podľa dr. Roberta Bonowa pred nami stále stoja výzvy, ako je odvykanie od fajčenia, cvičenie, strava a kontrola krvného tlaku a cholesterolu. Uviedol, že kardiovaskulárne ochorenia sú naďalej hlavnou príčinou úmrtí na celom svete (pred koronavírusom, respiračnými infekciami Alzheimerom a pod.) a bolo by prospešné, ak by klesli aspoň o priečku nižšie.
