Nedávna štúdia poukázala na spojenie medzi používaním sociálnych médií a zhoršenou kvalitou spánku, vrátane častejšieho výskytu nočných môr. Ide o ďalší dôkaz, že časté využívanie sociálnych sietí dospievajúcimi môže mať negatívne dôsledky na ich duševné zdravie. Táto štúdia je prvá, ktorá sa zameriava na vplyv sociálnych médií na kvalitu snov a spánkové poruchy. Medzi ďalšie negatívne dôsledky používania platforiem ako TikTok, Instagram, X (Twitter) a Facebook patrí nárast depresie, osamelosti, izolácie a vyššie riziko kyberšikany a samovrážd.
„Keďže sociálne médiá sa čoraz viac stávajú súčasťou našich životov, ich vplyv môže dokonca ovplyvniť naše sny. Zistili sme, že ľudia, ktorí trávia viac času na týchto platformách počas dňa, sú náchylnejší na nočné mory,“ vysvetlil Reza Shabahang, hlavný autor štúdie a výskumný psychológ na Flinders University v Austrálii.
Tento jav vzniká čiastočne preto, že obsah, ktorý vidíme na sociálnych sieťach, často zahŕňa témy ako šikana, politické konflikty, znepokojujúce správy a sociálne porovnávanie. Tento obsah môže pridávať emocionálnu záťaž, ktorá vedie k zlým snom.
Zistenia sú v súlade s inými výskumami, ktoré ukazujú, že používanie sociálnych médií môže negatívne ovplyvniť kvalitu spánku. Aj keď sú nočné mory súvisiace so sociálnymi médiami stále považované za zriedkavé, štúdia má svoje obmedzenia, vrátane toho, že je založená na samohláseniach účastníkov a je prierezová, čo znamená, že nemôže dokázať príčinnú súvislosť.
Ako teda ovplyňujú naše sny
Výskum, ktorý viedol Shabahang, definoval takzvanú „škálu nočných môr súvisiacich so sociálnymi médiami“. Táto škála bola vytvorená na základe predchádzajúcich klasifikácií nočných môr a iných štúdií, ktoré skúmali vplyv externých faktorov na kvalitu snov.
Podľa tejto škály sa 595 účastníkov štúdie zameralo na frekvenciu ich aktivity na sociálnych sieťach a na to, ako často a intenzívne zažívali nočné mory spojené s touto technológiou. Bežné príklady nočných môr zahŕňali konflikty s inými používateľmi, znepokojujúce správy, nemožnosť prístupu k účtu na sociálnych sieťach a pocity bezmocnosti alebo straty kontroly. Tieto nočné mory „boli spojené so zvýšenou úzkosťou, nižším pokojom a zlou kvalitou spánku,“ uviedol Asad Khan, hlavný autor súvisiacej štúdie a bioštatistik na University of Queensland’s School of Health and Rehabilitation Sciences.
Podľa Pamely Rutledge, riaditeľky Výskumného centra pre mediálnu psychológiu v Kalifornii, je táto štúdia účinná čiastočne preto, že je založená na „hypotéze kontinuity snívania“ – modeli, ktorý predpokladá, že to, čo zažívame počas dňa, sa môže prejaviť v našich snoch.
Deirdre Leigh Barrettová, výskumníčka snov a spánku na Harvardskej lekárskej fakulte, k tomu dodáva: „Ľudia, ktorí trávia veľa času na sociálnych médiách, najmä úzkostlivým alebo negatívnym spôsobom, môžu mať viac nočných môr súvisiacich so sociálnymi médiami.“
Tento jav závisí aj od toho, ako ľudia používajú sociálne siete. Shabahang poznamenal, že tí, ktorí používajú sociálne médiá hlavne na spojenie s rodinou a priateľmi, majú menšiu pravdepodobnosť, že zažijú negatívne sny, než tí, ktorí sa zapájajú do sporných online diskusií alebo sledujú znepokojujúce správy.
Sociálne média a kvalita spánku
Okrem nočných môr štúdia Flinders University a ďalšie výskumy ukazujú, že zhoršená kvalita spánku a spánkové poruchy sú bežnejšie u ľudí, ktorí nadmerne používajú sociálne médiá. „Veľké množstvo výskumov podporuje súvislosť medzi časom stráveným pri obrazovkách a horším zdravím spánku, najmä u mladších ľudí,“ uviedol Anthony Levasseur, výskumník spánku v Montreale.
Ďalšia štúdia ukazuje, že tínedžeri, ktorí sa cítia vynechaní z udalostí na sociálnych sieťach, zažívajú strach z premeškania (FOMO), čo môže viesť k strate spánku. Lauren Hale z Stony Brook University varuje: „Akákoľvek emocionálne spúšťajúca skúsenosť môže ovplyvniť vašu schopnosť zaspať alebo zostať spať.“
Spánok môže byť tiež narušený praktickými faktormi, ako sú push notifikácie, zvuky a vibrácie, ktoré prerušujú spánok. Ďalším problémom je narušený cirkadiánny rytmus spôsobený modrým svetlom vyžarovaným z elektronických zariadení. Toto svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu, ktorý stimuluje ospalosť, čo môže sťažiť zaspávanie.
Nedávne údaje ukazujú, že 20 percent ľudí spí menej ako päť hodín denne, pričom viac ako 50 percent ľudí spí len šesť až sedem hodín denne. CDC odporúča sedem až osem hodín spánku denne na udržanie dobrého zdravia. Chronický nedostatok spánku je spojený so zníženou imunitou, vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, zhoršenými kognitívnymi funkciami a zvýšeným rizikom depresie a úzkosti.
