Z katastrofy v Černobyle stále behá mráz po chrbte. Havária, ktorá sa stala v jadrovom reaktore v Černobyle, postihla milióny ľudí, zvierat, plodín a infraštruktúry v oblasti. Vystavenie rádioaktívnym prvkom môže byť veľmi toxické nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie. Ľudia, ktorí boli vystavení rádioaktívnym chemikáliám počas výbuchu jadrového reaktora v Černobyle, trpeli celé generácie. Medzinárodný deň pamiatky obetí černobyľskej katastrofy sa pripomína každý rok, aby sa vzdala úcta ľuďom, ktorí zahynuli počas tejto nešťastnej udalosti. Tento deň si každoročne pripomíname 26. apríla.
Výstavba Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa začala v roku 1970 približne 20 kilometrov od mesta Černobyľ a 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc. Prvý reaktor uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý, dokončili v roku 1983. Súčasne so stavbou elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripjať.
Dňa 26. apríla 1986, krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času, došlo k jadrovej katastrofe v Černobyle. Odohrala sa necelých 60 sekúnd po spustení záťažovej skúšky, ktorá mala za následok rozšírenie rádioaktívneho mraku nad sovietske územie zahŕňajúce Bielorusko, Ukrajinu a Rusko. Pri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov curie, čo sa rovná 30– až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Hneď po katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou kvôli ožiareniu. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.
Haváriu spôsobila celá séria zlyhaní, od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpečného chodu elektrárne.
Rozsah tragédie bol ešte zhoršený nekompetenciou miestneho vedenia a nedostatkom príslušného vybavenia. Napríklad krátko po havárii začali hasiči hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Neboli informovaní o tom, že explodoval reaktor, a preto nevedeli že sutiny a dym sú vysoko rádioaktívne. Keďže nepoznali príčinu požiaru hasili vodou aj samotný reaktor, v ktorom bola teplota asi 2 000 °C. Pri tejto teplote sa voda rozkladala na vodík a kyslík a opätovné zlučovanie týchto látok sprevádzali výbuchy, ktoré ďalej prispeli k úniku rádioaktivity.
S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa sa začalo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, čo sa dotklo vyše 110 000 ľudí, vrátane evakuácie takmer 50-tisícového mesta Pripjať.
Na začiatku bol Černobyľ utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzajú zo Švédska, kde 27. apríla pracovníci jadrovej elektrárne Forsmark (približne 1 100 km od Černobyľa) našli rádioaktívne častice na svojom oblečení.
Sovietska vláda poslala pracovníkov, aby obmedzila rozsah katastrofy. Mnoho „likvidátorov“ (členov armády a iných pracovníkov) tam bolo poslaných ako do normálneho zamestnania, väčšine nikto nepovedal o akomkoľvek nebezpečenstve. Nemali k dispozícii ochranné obleky. Najhoršie rádioaktívne trosky vyvrhnuté z reaktora boli pozbierané a umiestnené do budov. Reaktor sám bol pokrytý vrecami piesku, olova a bóru zhadzovanými z helikoptér. Únikom rádioaktívneho materiálu do ovzdušia sa podarilo zamedziť až po 9 dňoch po havárii. Aby bol zapečatený reaktor a jeho obsah, pracovníci okolo neho rýchlo vztýčili veľký železo-betónový kryt, označovaný ako sarkofág.
Avšak problémy samotnej elektrárne sa katastrofou vo 4. reaktore neskončili. Ukrajinská vláda ponechala kvôli nedostatku elektriny v krajine 3 ostávajúce reaktory v prevádzke. V roku 1991 poškodil požiar reaktor číslo 2 a zodpovední činitelia prehlásili, že je neopraviteľne poškodený a odpojili ho. Reaktor číslo 1 bol odstavený v novembri 1996 ako časť dohody medzi ukrajinskou vládou a medzinárodnými organizáciami ako je IAEA o ukončení činnosti elektrárne. V novembri 2000 ukrajinský prezident Leonid Kučma počas slávnostného ukončenia prevádzky osobne stlačil vypínač 3. reaktora a odstavil tým definitívne celú elektráreň.
V roku 2016 Organizácia Spojených národov oznámila, že 26. apríla sa bude každoročne oslavovať Medzinárodný deň pamiatky na černobyľskú katastrofu.
