Pamätáte si, ako ste ako dieťa nenávideli dodržiavanie určitých pravidiel, no keď ste vyrástli, uvedomili ste si, že tieto obmedzenia mali istý zmysel? Nuž, títo ľudia vyrástali s naozaj absurdnými pravidlami, pri ktorých sa vám bude samovoľne dvíhať obočie.
1. Happy birthday
Mal som dobrého kamaráta, ktorého mama mala na všetkých kuchynských skrinkách namontované zámky, aby zabránila jej jedinému dieťaťu jesť vtedy, keď nemal. Keď bol dosť starý na to, aby zarábal, vzala si 50 % z toho, čo zarobil. A potom to bolo ešte šialenejšie. Hneď, v deň dovŕšenia jeho 18 narodenín, keď sa vrátil zo školy, našiel všetky svoje veci na príjazdovej ceste. Moji rodičia ho nechali bývať u nás, kým sa finančne neosamostatnil.
2. Bitka pre jedlo
Moja stará mama zakázala môjmu otcovi, strýkovi a tete, keď boli ešte deťmi, čokoľvek jesť a piť, keď boli niekde na návšteve. Museli vždy slušne odmietnuť, a ak to neurobili, po príchode domov ich zbili. Nazáležalo na tom, či boli na návšteve u blízkej rodiny alebo známych. Dodnes nechápem, čo ju k tomu viedlo.
3. Iba posediačky
Toto nebolo pravidlo mojich rodičov, ale jedného môjho spolubývajúceho v Berlíne. Volal sa Hans a mal jedno veľmi prísne pravidlo, ktoré sa muselo dodržiavať za každých okolností. Museli sme cikať po sediačky. Podotýkam, že všetci sme boli muži. Hoci som to považoval za zvláštne, dodržiaval som toto smiešne pravidlo, až kým som sa raz v noci nevrátil opitý z mesta. Zabudol som si sadnúť a v polovici cikania som začul búchanie na stenu z jeho izby. Hans kričal: „Vidím ťa ako stojíš! Toto nie je dovolené!“ Pohádali sme sa a na druhý deň som odišiel.
4. Spoločná sprcha
Keď som mal asi osem rokov, mal som kamaráta, ktorého celá rodina (mama, otec a tri deti) sa spoločne sprchovala. Naozaj si nemyslím, žeby sa tam dialo niečo neprístojné, ale nebolo to ani kvôli šetreniu, pretože boli dosť bohatí. Bolo to zvláštne. Parkrát, keď som tam bol, nechali ma pozerať televíziu a všetci sa nahrnuli do sprchy. Tiež nedovolili deťom, aby si ostrihali vlasy, kým neboli v tínedžerskom veku.
5. Alkohol nie
Moja žena raz mala kamarátku, ktorá u nej prespávala, keď boli malé. Jedného dňa sa u nich doma nečakane objavila kamarátkina mama a ihneď ju vzala domov. Keď moja žena zistila dôvod, bola ohromená. Kamarátka videla v chladničke alkohol, ktorý tam mali, rozplakala sa a zavolala mame. Nesmeli sa na alkohol pozerať, ani o ňom rozprávať, premýšľať a už vôbec nie piť. Keď ho zbadala v chladničke, tak ju to vydesilo, že zavolala mame, aby po ňu prišla.
6. Ani vodu nie
Keď som bol malá, trávila som veľa času v dome svojej kamarátky. Jej mama nám nedovolila vypiť viac ako jeden pohár vody, pretože si myslela, že to rozriedi živiny v našom tele. Nakoniec som tajne pila vodu v ich kúpeľni, keď som bola smädná.
7. Bradavice
Moja nevlastná mama mala úplne šialené pravidlo. Trpela iracionálnych strachom, že každý, koho dôverne nepoznala, mal na nohách bradavice. Mali sme aj plážový dom, ktorý mal len jednu toaletu a jednu sprchu. Nikto, dokonca ani priatelia a príbuzní, nemohli za žiadnych okolností túto sprchu, po príchode z pláže, použiť. Bola presvedčená, že po celej podlahe roznesú toto infekčné ochorenie a ona ich takýmto spôsobom dostane. Mali sme aj bazén. Prinútila každého, vrátane detí, aby mali v bazéne ponožky. A pokiaľ viem, nikto žijúci v našom dome, vrátane nej, nikdy nemal bradavice. Takže, bolo to nerozumné? Áno. Bolo to efektívne? Áno.
8. Počíta sa každý groš
Najpodivnejšie pravidlo, s ktorým som sa stretol, bolo pravidlo, že hostia za svoju návštevu musia platiť. Rodina ma pozvala na večeru a potom vypočítala koľko im dlžím. Za jedlo, pitie, spotrebu elektriny, vody. Áno, počítalo sa aj splachovanie záchoda.
9. Minimalista
Môj prastrýko bol veľmi šetrný človek. V jeho dome sa nachádzala len jedna lyžica, jedna vidlička, jeden nôž a jedna žiarovka. Najprv sa najedol on, potom jeho žena a nakoniec jeho tri deti – podľa veku. Keď sa presunuli do druhej izby, museli presunúť aj žiarovku.
10. Nulová tolerancia
Nemali sme dovolené komunikovať s nikým mimo rodiny. Moji rodičia sa báli liberálov, komunistov, homosexuálov, ateistov, satanistov… Preto nechceli riskovať, aby sme sa vystavili, čo i len predstave o tolerancii. V našej rodine existoval schvaľovací proces, keď sme sa chceli s niekým zoznámiť. V praxi to znamenalo, že sa moji rodičia museli najprv porozprávať s danou osobou, aby sa uistili, že verí v to isté čo oni. Bohužiaľ, takmer nikto sa cez tento proces nedostal a tých pár, čo to dokázali, okamžite diskvalifikovali, keď začala reálna interakcia.