Slovenčina (slovenský jazyk) je nádherný a ľubozvučný jazyk, ktorý patrí jednoznačne medzi najkrajšie no i tie najťažšie jazyky. My Slováci si to však neuvedomujeme a možno toho ani veľa o slovenčine nevieme. Najviac, čo nám rezonuje v našich hlavách v spojitosti so slovenčinou je zrejme to, že ju uzákonil Ľudovít Štúr. No my sa teraz pozrieme na zopár faktov, ktoré ste zrejme o našom jazyku ešte nepočuli. A pravdepodobne dospejete k názoru, že ak máme byť na niečo hrdí, tak na náš jazyk určite.
Fakt č. 1: Slovenský jazyk znie ako ruský – je známe, že ak ho ľudia z rôznych krajín počujú, tak si myslia, že to je ruština.
Fakt č. 2: Angličtina je pre nás o niečo ťažšia – iné národnosti, ako Nemci, Francúzi či Švédi sa angličtinu učia ľahšie. Je to preto, že majú veľa podobných slov, čo vyplýva zo starých lingvistických základov. Niet sa prečo čudovať, že sa nám ruština učí ľahšie.
Fakt č. 3: Slovák sa rýchlo prispôsobí – určite to mnohí poznáte. Prídete do Česka a za pár dní mluvíte. Aj keď tento národ rád počuje slovenčinu, my však chceme splynúť. No keď príde na Slovensko Čech a je tu aj 40 rokov, aj tak mluví. Slováci sa rýchlo prispôsobia vo všetkých krajinách.
Fakt č. 4: Náš jazyk je ťažký – rody, spodobňovanie, skloňovanie, homonymá a tak ďalej. V niektorých jazykoch ani nedokážu preložiť naše slová, ale ani celé vety, preto sa aj ťažko zachováva význam. To všetko robí cudzincom, ktorí sa učia slovensky jazyk, problémy. My si to neuvedomujeme, no je to naozaj ťažký jazyk.
Fakt č. 5: Bohatá história – slovenčina sa dlho menila a vyvíjala. Veď niekoľko stovky rokov sa ju snažili Maďari pomaďarčiť a aj tak sa im to nikdy nepodarilo. Slovenčina prežila a k jazykovému zjednoteniu nikdy nedošlo.
Fakt č. 6: Slovenský jazyk je úradným jazykom aj inde – v Srbsku žijú desaťtisíce Slovákov a slovenčina sa používa ako úradný jazyk. Tamojší obyvatelia sú na svoj pôvod hrdí možno viac než my.
Fakt č. 7: Oné a ondiť – stredné a západné Slovensko využíva tieto dve slová vo veľkom. No počuť ich budete aj na východe republiky. Má to toľko významov, že vypísať všetky by nemalo konca. Ak ti niekto povie napr. „Zaondej to!“ znamenať to môže: zabiť, zabaliť, zamaľovať, zatrieť, obaliť, schovať, skryť, odstrániť atď. Slovo oné je univerzálne a používa sa ako prídavné meno, sloveso či podstatné meno.
Fakt č. 8: Čítame, ako píšeme – pre iné krajiny, ako napr. Anglicko, USA, Nemecko a mnoho ďalších, je to absolútne nepredstaviteľné.
Fakt č. 9: H a CH nám problém nerobí – v mnohých krajinách tieto písmenká nedokážu vôbec vysloviť.
Fakt č. 10: Znaky, ktoré inde nenájdete – okrem nás, ešte v Česku poznajú písmenká ako ž, š, č, š a pár ďalších, niektoré máme spoločné aj s Poliakmi. No my ich máme najviac. A vedieť vysloviť ia, ie, iu, dz, dž, ô, ľ, ď je rarita. Tieto písmená sme potrebovali hlavne pre vyjadrenie zvučnosti našich slov.
Častý spôsob klasifikácie jazykov sa zakladá na určení najtypickejšieho slovosledu subjektu (S), verba (slovesa; V) a objektu (O), napr. vo vete „Mačka žerie myš“:
SVO („Mačka žerie myš“),
SOV („Mačka myš žerie“),
VSO („Žerie mačka myš“),
OSV („Myš mačka žerie”),
OVS („Myš žerie mačka“),
VOS („Žerie myš mačka”).
Angličtina je jazyk so slovosledom typu SVO, pretože všetky ostatné typy slovosledu sú v tomto jazyku nesprávne alebo menia základný význam :
(„The fish eats the cat” znamená úplný opak, čiže: „Ryba žerie mačku”).
V niektorých jazykoch, akým je napr. aj slovenčina a ruština, sú všetky uvedené príklady správne a zrozumizteľné, hoci jeden zo slovosledov je najbežnejší (konkrétne typ SVO).
V angličtině lze slovosled měnit, ale musí se dle toho sklonit slova, v tomto přípědě „The fish is being eaten by a cat.“
Moderný pravopisný systém slovenčiny je výnimočný tým, že spomedzi všetkých európskych jazykov je najrozsiahlejší – obsahuje 46 písmen.
Slovenská abeceda je taká bohatá preto, že obsahuje viacero diakritických znamienok a niekoľko jedinečných písmen.
Písmená Ľ/ľ a Ĺ/ĺ („l“ s mäkčeňom alebo s dĺžňom) sa používajú iba v slovenčine, písmená Ď/ď a Ť/ť obsahuje slovenská aj česká abeceda, a keby sa v pravopisnej reforme turkménčiny z r. 1995 nezaviedlo používanie Ň/ň, tieto písmená by sa používali iba v slovenčine a češtine.
Ň používa ešte aj španielčina, ak sa nemýlim
Malo by sa to nazvať 10 mýtov o slovenčine.
Toľko hlúposti po hromade som už dlho nečítal. To písal kapitán Dánsko?
lol?
Slovenčina sa vraj podobá na Ruštinu. Pre nás Slovákov to príde divné, no naozaj, američania, angličania, dokonca aj nemci a iné národnosti by si mohli zameniť Slovenčinu s Ruštinou.
Je pravda, že sa nám učí Ruština ľahšie ako napr. Nemcom.
Učenie Angličtiny je veľmi subjektívny názor. Niektorí sa ju vedia neučiť pomernke ľahko, iným robí problém.
Slovák sa rýchlo prispôsobí je taktiež subjektívny názor. Niekto sa prispôsobí, niekto ani za boha :D Z vlastnej skúsenosti viem, že som celkom prispôsobivý človek tak ako aj moja rodina a kamaráti. Ale ako hovorím, je to subjektívny názor.
Slovenský jazyk je naozaj ťažký, podľa niektorých médií najťažší, ale neviem či to je pravda. Každopádne je niekoľkokrát ťažší ako napr. Angličtina, Španielčina, dokonca aj Nemčina.
Čítame ako píšeme je pravda.
H a CH naozaj niektorí nevedia vysloviť.
Oné a ondiť- my to používame často ale je to skôr prejav nedostatočnej slovnej zásoby, takže to by sa nemuselo brať ako fakt.
Slovenčina je vážne úradný jazyk v Srbsku, taktiež aj v Česku.
Bohatá história je dosť dobrá hlúposť, to pripúšťam.
Fakt č.
10 je taktiež pravda. Č Š ž pouzívajú aj česi, napríklad ú, é používajú maďari, ale nájdi mi krajinu, v ktorej hovoria ô,ä,…
takže neviem prečo píšeš 10 mýtov. Áno, tykám. inak píše sa kapitán Danko keď už chceš byť za drsného. Navyše, danko sa len nevie verbálne vyjadrovať (pokrúti vety aj keď vie, čo chce povedať.) ja viem, je so mnou veľká sranda.
Skromne.
Hm, mna napr. podla reci v zahranici iba 1x niekto priradil do RF. Na prvom mieste tipov je polstina, na druhom cestina.
Rusi podla pocutia nevedia rozoznat slovencinu od ukrajinciny pre prizvuk/intonaciu a mnoho tvrdych slabik, ktorym by v rusku tvrdo vyslovenym nikdy nerozumeli.
„je známe, že ak ho ľudia z rôznych krajín počujú, tak si myslia, že to je ruština.“ – osobne si myslim, ze pri maksom slovanskom jazyku tipnes rustinu najma, lebo mas najvyssiu pravdepodobnost, ze to Rus bude (v porovnani s kvantitou pouzivatelov ostatnych podobne znejucich reci)
Zdravím! Písmenko ä sa úplne bežne používa, napríklad vo fínčine :)
Ten fakt č. 4 je ozaj dobrý blud: Homonymia je jav, ktorý je normálny aj v iných jazykoch a nič ťažké na tom nie je. Spodobovanie má jasné pravidlá a princípy. A v porovnaní s angličtinou alebo francúzštinou je naša gramatika slovesa takmer primitívna. Tento text určite nepísal žiadny jazykovedec…
ale notak, naša gramatika je primitívna? angličtina je jeden z najjednoduchších jazykov na svete. prosím ťa, najprv vychoď základnú školu a potom niečo píš na fóra. Robíš si len hanbu.
Skromne.
Jediný v čem je pravda rozdíl je ľ. Nedávno k nám přijelá jistá paní Ľudmila a než jsem to napsal málem jsem rozmlátil klávesnici.
najuniverzálnejšie slovo je ¨j*bať¨