Spomeňte si na ktorúkoľvek slávnu osobnosť – či už to bol politik, prezident, spevák alebo filozof, my “bežní” ľudia máme pocit, že ich životy sú v porovnaní s našimi absolútne odlišné. A veľký kus pravdy na tom určite je (netreba ale zabúdať na to, že sú to tiež ľudia z mäsa a kostí ako my).
Nie je ničím prekvapivým, keď sa k osobnostiam viažu rôzne podivuhodnosti – čo sa týka vzhľadu, vlastností a napríklad aj ich chutí. Nie každému chutí všetko, no niektoré veci sú všeobecne obľúbené a je zvláštne, keď niekto vyčnieva. Tak sa poďme pozrieť, čo slávne osobnosti nezniesli vo svojom jedálničku (možno nám potom ľudsky budú bližší).
Kim Čong-il – Ančovičky
Kto by nevedel o koho sa jedná, Kim Čong-il je bývalý severokórejský diktátor, ktorý je síce už po smrti, no svoj odkaz nepochybne zanechal. Krajinu riadil možno až príliš svedomito a s rovnakou zodpovednosťou pristupoval aj k jedlu, ktoré jedol. Dával si záležať aj na nepodstatných maličkostiach ako napríklad, aby veľkosť a farba zrniek ryže bola jednotná. A nenávidel ančovičky! Údajne to bolo preto, že uznával filozofiu – jedlo musí byť lákavé pre oči, nos a nakoniec aj jazyk.
Ronald Reagan – ružičkový kel
Bývalý americký prezident doslova miloval želé fazuľky (to o ňom vedel každý, kto ho bližšie poznal), no ako jedného dňa prezradila jeho manželka – z duše nenávidel ružičkový kel. Očividne nebol celkovo fanúšikom zeleniny, pretože v obľube nemal ani paradajky a na stole mával prevažne mäso.
Elvis Presley – Cibuľa
Okrem typických semišových topánok bol nesmierne háklivý, ako sa hovorí, aj na cibuľu. Tiež ju nemáte radi? Neznášal dokonca už aj jej vôňu a v jeho prítomnosti ju nikto nemohol konzumovať. V opačnom prípade bol schopný danú osobu poslať preč.
Zdá sa, že cibuľová vôňa nebola jediná, ktorá mu prekážala, takisto nenávidel vôňu rýb, čerstvých, v konzerve, ale aj varených či pečených.
James A. Garfield – Ovsené vločky
Ďalší bývalý americký prezident, ktorý mal problém s absolútne bežnou potravinou používanou v kuchyni – ovsené vločky. Hovorí, že ich nemal rád až do takej miery, že by ich ako jediné celoživotné jedlo prial svojmu nepriateľovi. Pre neho by hladovka bola oveľa priateľnejšia ako konzumácia ovsených vločiek alebo hocijakých výrobkov z nich.
Ľudovít XIV. – Silné korenie
Aj mocný panovník, akým Ľudovít XIV. nepochybne bol, mal svoje slabosti. Pýtate sa, čo mohlo trápiť kráľa Slnko? Vyslovene neznášal silno korenené jedlá!
Paradoxom je, že kuchári v 17. storočí používali každým jedlom viac a viac korenia, akoby práve korenie bolo znakom honosného jedla – doslova by sa dalo povedať, že sa pretekali v tom, kto ho použije viac. Samozrejme, s príchodom kráľa Slnka na dvor sa to zmenilo. Soľ a korenie sa umiestnilo na stôl, aby si svoje jedlo mohol dochutiť každý sám.
