Či už tieto ženy konkurovali vynálezcom, vedcom alebo politikom, jedno je nepopierateľné, to, že zmenili svet k lepšiemu.
Vo svojom čase boli možno považované za porušovateľky pravidiel, či priekopníčky, no v skutočnosti len dokazovali, čo to znamená byť vzorom.
Tu je 12 žien, ktoré obohatili svet
Jane Austenová (1775 – 1818)
„Človek, či už je to pán alebo dáma, ktorý nemá potešenie z dobrého románu, musí byť neznesiteľne hlúpy.”
Austenová sa narodila v Anglicku, do rodiny ôsmich detí a už v tínedžerskom veku začala písať svoje dnes už klasické romány, ako sú Pýcha a predsudok alebo Rozum a cit.
Jej romány sú vtipné, milé a spochybňujú rolu žien v tedajšej spoločnosti. Austenová musela skrývať svoju totožnosť ako autorky po celý svoj život. Až po jej smrti brat Henry prezradil verejnosti, kto stojí za napísaním spomínaných úspešných diel. Jej literárny vplyv pretrváva dodnes, rovnako ako témy a poučenia z jej románov.
Anna Franková (1929 – 1945)
„Aké úžasné je, že nikto nemusí čakať ani chvíľu, aby začal zlepšovať svet.”
Denník Anny Frankovej je jedným z najúprimnejších, najsilnejších a najdojímavejších záznamov o druhej svetovej vojne. Frankovci boli židovská rodina žijúca v Nemecku, počas Hitlerovho nástupu k moci a počas druhej svetovej vojny. Rodina sa počas vojny ukrývala v tajnej prístavbe so štyrmi ďalšími ľuďmi, no v roku 1944 boli odhalení a poslaní do koncentračných táborov. Z rodiny Frankovcov prežil iba Annin otec, ktorý sa rozhodol Annin denník zverejniť.
Denník bol preložený do takmer 70-tich jazykov. Okrem neľudských momentov z histórie zobrazuje i silu ľudských citov ako je láska, vášeň, nádej, túžba, ale i sila a strach.
Maya Angelou (1928 – 2014)
„Naučila som sa, že ľudia zabudnú, čo ste povedali alebo urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa pri vás cítili.”
Maya Angelou je jednou z najvplyvnejších žien v americkej histórii. Bola poetka, speváčka, memoáristka a aktivistka za občianske práva, ktorej ocenené monografie Viem, prečo vták v klietke spieva sa zapísali do literárnej histórie ako prvý bestseller literatúry faktu. Skúma témy ako je identita, znásilnenie, rasizmus, či gramotnosť.
Angelou mala ťažké detstvo. Ako žena tmavej pleti zažila rasové predsudky a diskrimináciu. V siedmich rokoch Angelou napadol priateľ jej matky, ktorého potom strýkovia zabili. Incident Angelou veľmi traumatizoval.
Kráľovná Alžbeta I. (1533 – 1603)
„Hoci pohlavie, ku ktorému patrím, je považované za slabé, napriek tomu vo mne nájdete skalu, ktorá sa neohýba vo vetre.”
Alžbeta sa nazývala „panenskou kráľovnou“, pretože sa rozhodla vydať sa za svoju krajinu, namiesto muža. Mala tŕnistú cestu k trónu, pretože bola žena a aj preto, že jej matka bola Anne Boleynová, veľmi nenávidená bývalá manželka Henricha VIII.
Alžbeta I. však dokázala, že sa všetci odporcovia mýlili a stala sa jednou z najväčších ženských vodkýň, známa svojou inteligenciou, prefíkanosťou a temperamentom. Pod jej vedením sa Anglicko stalo hlavnou európskou mocnosťou v politike, obchode a umení.
Katarína Veľká (1729 – 1796)
„Moc bez dôvery národa nie je ničím.”
Katarína Veľká, kráľovná narodená v Prusku, je jednou z tých nemilosrdnejších žien na tomto zozname.
Uviaznutá v manželstve bez lásky s ruským kráľom zorganizovala prevrat, aby zvrhla svojho veľmi nepopulárneho manžela Petra III., a potom sa v roku 1762 vymenovala za cisárovnú Ruskej ríše. Zaslúžila sa o modernizáciu Ruska a zriadila prvú štátom financovanú školu pre dievčatá, vrátila moc cirkvi v štáte a podporila rozvoj ekonomiky, obchodu a umenia.
Je tiež známa svojím zdravím sexuálnym apetítom, pričom až do svojej smrti mala množstvo milencov.
Sojourner Truth (1797 – 1883)
„Pravda je mocná a víťazí.”
Truth, afroamerická abolicionistka a aktivistka za práva žien, predniesla slávny prejav na Konvencii za práva žien v Ohiu v Akrone v roku 1851.
Truth bola odlúčená od svojej rodiny vo veku deviatich rokov a následne bola predaná na aukciu ako otrok spolu so stádom oviec za 100 dolárov. V roku 1829 Truth utiekla na slobodu so svojou malou dcérkou Sophiou, ale svoje ďalšie dve deti si vziať nemohla.
Neskôr začala obhajovať práva žien a afroameričanov koncom 40. rokov 19. storočia a bola známa svojimi vášnivými prejavmi o právach žien, väzenskej reforme a všeobecnom volebnom práve. Tiež bojovala za zrušenie trestu smrti.
Rosa Parksová (1913-2005)
„Chcela by som, aby si ma pamätali ako človeka, ktorý chcel byť slobodný… aby aj ostatní ľudia boli slobodní.”
Rosa Parksová bola v autobuse v Montgomery v Alabame v roku 1955, keď ju vodič autobusu požiadal, aby vstala a prenechala miesto bielemu mužovi. Ona to však odmietla, a tým podnietila celé hnutie za občianske práva v Amerike.
Bola zatknutá a jej činy vyvolali vlnu protestov po celej Amerike.
Malala Yousafzai (1997 – súčasnosť)
„Nerozprávam svoj príbeh preto, že je jedinečný, ale preto, že je to príbeh mnohých dievčat.”
Malala Yousafzai sa narodila v Pakistane 12. júla 1997. Jej otec bol učiteľ, ktorý v dedine viedol čisto dievčenskú školu, no keď Taliban obsadil mesto, zakázali všetkým dievčatám chodiť do školy. V roku 2012, vo veku 15 rokov sa Malala verejne vyjadrila k právu žien na vzdelanie, v dôsledku čoho do jej školského autobusu nastúpil strelec a mladú aktivistku strelil do hlavy.
Malala prežila. Presťahovala sa do Spojeného kráľovstva, kde sa stala najmladšou držiteľkou Nobelovej ceny za mier v roku 2014 vo veku 17 rokov. V súčasnosti študuje filozofiu, politiku a ekonómiu na Oxfordskej univerzite.
Marie Curie (1867 – 1934)
„Ničoho v živote sa netreba báť, treba to len pochopiť. Teraz je čas pochopiť viac, aby sme sa báli menej.“
Rodáčka z Poľska, Marie Curie, bola priekopníčkou vo fyzike a vedkyňou, ktorá zaviedla pojem rádioaktivity, objavila dva nové prvky (rádium a polónium) a vyvinula prenosný röntgenový prístroj.
Bola a stále je prvou osobou vôbec, ktorá vyhrala dve samostatné Nobelové ceny, jednu za fyziku a druhú za chémiu.
Currie počas svojej kariéry takmer neustále čelila nepriazni osudu a diskriminácii, pretože veda a fyzika boli oblasťou, v ktorej dominovali muži, no napriek tomu jej výskum zostáva relevantný a dodnes ovplyvňuje svet vedy.
Ada Lovelace (1815 – 1852)
„Tento môj mozog je niečo viac než len smrteľný, ako ukáže čas.”
Ada Lovelace bola anglická matematička a prvá počítačová programátorka na svete. Narodila sa do privilégia ako dcéra slávneho romantického básnika Lorda Byrona (ktorý opustil rodinu, keď mala Ada len 2 mesiace) a lady Wentworthovej.
Ada bola očarujúca žena zo spoločnosti, ktorá sa priatelila s ľuďmi ako Charles Dickens, no najviac sa preslávila tým, že bola prvou osobou, ktorá kedy zverejnila algoritmus určený pre počítač. No trvalo celé storočie po jej smrti, kým ľudia ocenili jej poznámky o Babbageovom analytickom stroji, obsahujúce prvý popis počítača a softvéru.
Edith Cowanová (1861 – 1932)
„Ženy si želajú len to, aby boli absolútne rovnocenné s mužmi. Nič viac, ani menej.”
Jej tvár môžeme nájsť na austrálskej 50-dolárovej bankovke a taktiež je po nej pomenovaná univerzita v Západnej Austrálii.
Detstvo Edith Coeanivej by sa dalo popísať prinajmenšom ako traumatické. Matka zomrela pri pôrode, keď mala iba sedem rokov. Jej otec bol obvinený, odsúdený a následne popravený za vraždu svojej druhej manželky, keď mala len pätnásť.
Z Edith sa i napriek tomu stala vôbec prvá austrálska členka parlamentu a neľútostná bojovníčka za práva žien. Počas svojho pôsobenia v parlamente presadila legislatívu, ktorá ženám umožňovala zapájať sa do právnickej profesie, podporovala sociálne zabezpečenie migrantov a sexuálnu výchovu na školách.
Amelia Earhartová (1897 – 1939)
„Ženy sa musia snažiť robiť veci tak, ako to skúšali muži. Keď zlyhajú, ich zlyhanie musí byť len výzvou pre ostatných.”
Amelia Earhart bola definíciou porušovateľa pravidiel. Americká pilotka, ktorá sa stala prvou ženou, ktorá preletela cez Atlantik a prvou osobou, ktorá kedy letela z Havaja do USA.
Earhart odmala odmietala byť zaškatuľkovaná podľa svojho pohlavia. V detstve hrala basketbal, chodila na kurzy autoopravárstva a istý čas navštevovala vysokú školu. V roku 1920 začala s lekciami lietania a v decembri 1921 zložila letovú skúšku.
Vytvorila viacero leteckých rekordov, no jeden z nich jej bol pravdepodobne osudným. Rozhodla sa totiž lietadlom obletieť zemeguľu. Domov sa však nevrátila, a teda ju v roku 1939 vyhlásili za mŕtvu. Trosky jej lietadla sa však dodnes nenašli, preto jej smrť zostáva nevyriešenou záhadou.
