Ako deti sme milovali rozprávky. No ukážte mi človeka, ktorého by v čase detstva nezaujímalo a nefascinovalo ich čaro. Vďaka neobmedzenej fantázii sme sa prenášali do iných svetov, stávali sa rôznymi hrdinami a prežívali úžasné veci! Také, ktoré by sme v skutočnom svete zažili len s veľmi malou pravdepodobnosťou (princovia by sa možno ešte našli, ale čo takto draci?) Každe dieťa má svoju obľúbenú rozprávku, príbeh i hrdinu, v ktorom sa vidí. Rozprávky nás však nemajú len potešiť, mnohokrát so sebou nesú istú pointu, význam či múdrosť, ktorú by sme si z nej mali vziať a poučiť sa. A nezáleží na tom, aká stará daná rozprávka je, či ako veľmi historické obdobie vyobrazuje – to, čo nám chce povedať, býva aktuálne a platné pre všetky časy a udalosti.
Nie je však žiadnym tajomstvom, že niektoré rozprávky určené pre deti, skrývajú aj oveľa hlbšie a občas i temnejšie myšlienky, ktoré nie vždy sú vhodné pre detské vnímanie.
Vidieť v rozprávkach zašifrované posolstvá z vnútorného sveta človeka sa učili už zakladatelia modernej psychológie ako Freud, Jung či Fromm. A ich nasledovníci to robia doteraz. Rozprávkové bytosti a príbehy pre nich predstavujú dokonalý zdroj vzorcov ľudského správania.
Poďme si teraz predstaviť rozprávky a ich viac či menej skryté významy.
Popoluška
Príbeh Popolušky nás má naučiť, že bez poctivej práce a úsilia môžeme len ťažko niečo dosiahnuť. Tiež v nej vidíme, že i tlak vonkajšieho prostredia môže na nás vplývať do istej miery pozitívne (na Popolušku sú síce kladené veľké nároky, mnohokrát až prehrotené a zbytočné, v závere sa jej však dostane odmeny v podobe princa).
O Jankovi a Marienke
Keď sa lepšie pozrieme na túto rozprávku, zistíme, že v samej podstate poukazuje na strach dieťaťa z opustenia rodičmi, čím zobrazuje tie najzákladnejšie priania a úzkosti dieťaťa.
V závere príbehu sa nič nemení, len deti nadobudli novú skúsenosť. Jan Stern túto rozprávku prirovnáva k mýtu o Adamovi a Eve, aj deti trpia pocitom viny za to, že ich rodičia opustili, zradili, nechali samých v lese. Janíčko je ten, ktorý sa nechá ľahko ovplyvniť, zatiaľčo Marienka podobne ako Eva reprezentuje hriech a trest.
Snehulienka
V príbehu sa stretávame s priam nezmyselnými, narcistickými prianiami matky, ktoré túžilo mať dcéru bielu ako sneh s červenými perami a líčkami. Rozprávka poukazuje na to, že ak matka nedokáže prijať dieťa také, aké je, ich vzťah nemôže fungovať.
Spoločný život Snehulienky a siedmich trpaslíkov zase poukazuje na neusporiadaný život v rodinách.
Šípková Ruženka
Medzi riadkami tohto príbehu by sme mohli nájsť túžbu rodičov, aby ich dieťa nikdy nedospelo, nevydalo sa, neodišlo od nich. Avšak ponaučením je, že k tomu skôr či neskôr dôjde. Dieťa pohlavne dospeje, rovnako tak i duševne a bude sa chcieť osamostatniť.
V podobe storočného spánku Šípkovej Ruženky vidia niektorí čas medzi pohlavnou zrelosťou, reprezentovanou v rozprávke symbolicky pichnutím tŕňom ruže a začiatkom intímneho života, ktoré spustí princovo pobozkanie, po ktorom Šípková Ruženka aj celé kráľovstvo ožíva.
Peter Pan
Peter Pan je chlapec, ktorý nechcel dospieť, a tak zostal navždy chlapcom. Jeho symbolika tkvie v nezrelosti. Život, ktorý vedie je plný zábavy, dobrodružstiev a lietania v oblakoch. Týmto spôsobom uniká pred problémami života, kompromismi a ľuďmi, ktorí by od neho mohli niečo požadovať.
Dan Kiley, americký psychológ, na motívy tohto chlapca dokonca opísal a zadefinoval syndróm Petra Pana – ide o označenie človeka, ktorý je síce dospelý, ale nevyznačuje sa sociálnou zrelosťou. Takýto človek sa správa nezodpovedne, upriamuje pozornosť len na seba, manipuluje a k tomu všetkému je závislý od druhých ľudí (vyžaduje opateru rodičov do tej miery, do akej mu to vyhovuje).
