Pod pokojnou hladinou jazera Kivu sa nachádza tikajúca časovaná bomba. Táto obrovská vodná plocha na hranici medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou ukrýva ohromujúce množstvo oxidu uhličitého a metánu. Ide o dva skleníkové plyny, ktoré by za istých podmienok mohli vyvolať katastrofický výbuch.
Znepokojujúca je skutočnosť, že jazero Kivu nie je jediné. Jeho nebezpečné zloženie je totožné s dvoma ďalšími neslávne známymi jazerami v Kamerune. Jazerá Nyos a Monoun za posledných 40 rokov už vybuchli a vyžiadali si takmer 1 800 obetí. Ide o tragédie z rokov 1984 a 1986, ktoré mali okrem ľudských životov na svedomí aj nepriaznivý osud dobytka, divých zvierat, hmyzu, vtákov a podobne.
Čo presne však robí jazero Kivu takým nebezpečným? Toto jazero je súčasťou Východoafrického riftu, tektonickej hranice, kde sa od seba vzďaľujú Somálska a Núbijská platňa. Tento pohyb podnecuje sopečnú činnosť a zemetrasné udalosti, ktoré tlačia plyny z hĺbky zemskej kôry do jazera. V dôsledku toho sa jazero vyvinulo do neistého vrstevnatého systému. Horná vrstva sa voľne premiešava a stagnujúca spodná vrstva hromadí alarmujúce množstvo nebezpečných plynov.
Pre ilustráciu daného problému vám to priblížime. Predstavte si jazero dlhé 90 kilometrov a široké 50 kilometrov. Toto jazero sa ponára do hĺbky až 475 metrov. Horných 60 metrov vody cirkuluje, zatiaľ čo všetko hlbšie zostáva zväčša neporušené. Podľa Sergeja Kacova, profesora na Minnesotskej univerzite v Duluthe, toto oddelenie umožňuje, aby sa v hlbinách nahromadilo približne 300 kubických kilometrov oxidu uhličitého a 60 kubických kilometrov metánu spolu s nebezpečným plynným sírovodíkom.
Hrozba tejto toxickej zmesi je mimoriadne alarmujúca. Odborníci predpovedajú, že ak spodná vrstva dosiahne 100 % nasýtenia (v súčasnosti je to vyše 60 %), jazero by mohlo bez varovania vybuchnúť. Philip Morkel, inžinier a zakladateľ spoločnosti Hydragas Energy, varuje, že táto erupcia by mohla uvoľniť taký hustý oblak plynu, že by sa nad regiónom vznášal niekoľko dní. To by za jeden deň vytvorilo 5 % ročných globálnych emisií skleníkových plynov. Keďže v blízkosti jazera žijú približne dva milióny ľudí, následky by mohli byť katastrofálne.
Hoci vedci môžu monitorovať koncentráciu plynu v jazere Kivu, katastrofu by mohli spôsobiť aj iné nepredvídateľné faktory. Zemetrasenia alebo náhla sopečná činnosť by mohli narušiť neistú rovnováhu jazera a spôsobiť katastrofickú reťazovú reakciu.
Ďalšiu problém predstavuje snaha o ťažbu metánu na energetické účely, ktorá sa začala v roku 2016 v Rwande. Cieľom ťažby je zmierniť hrozbu erupcie (pretože sa zníži koncentrácia plynu). Odborníci však varujú, že narušenie krehkej štruktúry jazera môže vyvolať práve tú katastrofu, ktorej sa snažia zabrániť.
Prebiehajúca ťažba zahŕňa odčerpávanie vody zo spodnej vrstvy s plynom, odstraňovanie metánu a vracanie odplynenej vody späť do hornej časti. Pri tomto procese však vzniká dym, čo potenciálne zvyšuje riziko prudkej erupcie.
Jazero Kivu sa nachádza v kritickom bode. Vedci pokračujú v štúdiu jazera a jeho skrytých hrozieb a svet ho pozorne sleduje. Všetci totiž vedia, že pod hladinou tohto pokojného jazera sa skrýva mimoriadny potenciál skazy.
