O krutom cisárovi Nerovi ste už určite počuli. Šialený rímsky cisár, plný paranoje a zvrátených chúťok. Nero Rím nepozdvihol, ale práve naopak. Výrazne prispel k jeho zániku, aj vďaka svojim intrigám. Jeho vláda netrvala dlho (od roku 54 do roku 68). Toto krátke obdobie však bolo a je plné príbehov o tyranii, túžbe po bohatstve a výstrednosti.
Nie vždy musia byť príbehy musia do bodky pravdivé, no ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne. Ak vás bavia príbehy o kráľoch a cisároch, teraz máte možnosť prečítať si o jednom z najkrutejších vládcov Ríma.
Nero údajne použil horiacich kresťanov na osvetlenie záhrady počas noci
Ide o najznámejší mýtus, no nesmierne pôsobivý. Predstava ako cisár Nero hrá na husliach, zatiaľ čo v záhrade horia živí ľudia je nesmierne krutá, ale poetická. Nero urobil veľa šialených vecí, no táto k nim nepatrila. V čase, kedy horel Rím, sa nachádzal niekoľko kilometrov od mesta. V momente ako sa k nemu dostala táto správa, sa ponáhľal späť do mesta, aby mohol aj sám pomáhať.
Príbeh o bezstarostnom a ľahostajnom Nerovi vznikol práve preto, že ho ľudia vnímali len ako rozmaznaného aristokrata, ktorého ľud absolútne nezaujímal. Okrem toho bol považovaný za natoľko bezcitného voči utrpeniu ľudí, že pokojne mohol hrať na husliach. Aby toho nebolo málo, vinu za požiar hodili na Nera, ktorý sa rozzúril a spätne obvinil kresťanov, ktorých začal prenasledovať. Nechával ich roztrhať psami, pribíjať na kríže alebo upaľovať.
Vo svojej snahe upevniť moc zabil svojho brata aj matku
Nero totiž spočiatku vôbec nemal byť cisárom. Všetko sa zmenilo, keď sa cisár Claudius oženil so svojou neterou, Nerovou matkou Agrippinou – tá bola natoľko prefíkaná, že presvedčila manžela, aby oficiálne prijal Nera za svojho syna. Po tom skutku neváhala a Claudia otrávila. Na trón zasadol 17-ročný Nero, ktorého radcovia varovali, aby si dával na svoju matku pozor. V snahe zaistiť si trón, Nero otrávil svojho nevlastného brata Británia a zabil aj svoju matku.
Nero mal svojich vlastných uctievačov
Aj v tomto prípade úradovali Nerovi radcovia, ktorí ho povzbudzovali, aby verejne vystupoval. Aj keď sa to nezdá, Nero nebol dobrým rečníkom – mal slabý a sotva zreteľný hlas, takže sa mu publikum v tichosti posmievalo. Aby jeho ego nedostalo príliš veľkú ranu, zabezpečil si špeciálnu jednotku pozostávajúcu z 5000 vojakov (nazývali sa Augustiani), ktorých jedinou úlohou bolo tlieskať pri každom Nerovom výstupe. Úlohou týchto vojakov bolo aj povzbudzovať zvyšné publikum do pokriku a potlesku.
