Cestovanie časom je zaujímavá téma, ktorá všetky vedecké komunity vzrušuje. Pre laika to vyzerá asi takto: nastúpite do stroja času, ktorý vám umožní cestovať tam a späť v čase a zažiť úžasné dobrodružstvá! Takto to je však len vo filme. Cestovanie v čase je naozaj reálne, len je ho potrebné vysvetliť a pochopiť. Vďaka Einsteinovej teórii relativity a dilatácii času sa to deje. A ruský kozmonaut Sergei Krikalev to už vlastne aj dokázal. Drží totiž rekord za cestovanie 0,02 sekundy do svojej vlastnej budúcnosti!
Počas svojej kariéry absolvoval tento Rus až šesť výprav a je známy tým, že strávil viac ako 2 roky vo vesmíre. Je vôbec jedným z najznámejších vedcov na svete. Mimo našej planéty strávil celkom 803 dní, deväť hodín a 39 minút.
Sergeiove misie:
– Jeho cesta sa začala v roku 1985. Začiatkom roku 1988 začal trénovať svoju prvú misiu na vesmírnej stanici Mir. Od 26. novembra 1988 sa expedícia spája s raketami Soyuz TM-7. Krikalev a jeho posádka sa vrátili na Zem o päť mesiacov neskôr, presnejšie 27. apríla 1989.
– 19. mája 1991 začala Krikalevova druhá misia spustením Soyuz TM-12. Vzhľadom na oneskorenú výmenu posádky musel Krikalev predĺžiť svoj pobyt. Na zem sa napokon vrátil 25. marca 1992.
– Jeho tretia výprava odštartovala 3. februára 1994. Po zaznamenaní ďalších 8 dní, 7 hodín a 8 minút vo vesmíre sa Krikalev 11. februára vrátil domov.
– Následná misia bola 12-dňová, trvala od 4. do 15. decembra 1998.
– Posledné dve expedície Krikalev absolvoval už na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice. Expedícia ISS 1 sa začala 31. októbra 2000 a skončila 18. marca 2001.
– Jeho úplne posledná misia, expedícia ISS 11, odštartovala 14. apríla 2005 a pokračovala do 10. októbra 2005.
Tráviť toľko času okolo orbitu Zeme znamenalo, že Sergej strávil väčšinu času tzv. dilatáciou. To znamená, že technicky cestoval v čase. Aby ste pochopili, ako to funguje, musíte najskôr vedieť, že ak chcete cestovať v čase, musíte pri cestovaní vo vesmíre dosiahnuť rýchlosť svetla. Ak by sme teda mohli postaviť vesmírnu loď, ktorá dokáže ísť rýchlosťou svetla, mohli by sme bez problémov cestovať v čase. Albert Einstein bol prvý, kto toto tvrdenie teoretizoval.
Počas obiehania okolo Zeme sa ISS pohybuje rýchlosťou približne 7,66 km za sekundu, čo je síce pôsobivé, ale nie je to rýchlosť svetla. Keď však skombinujete rýchlosť Medzinárodnej vesmírnej stanice a predĺžené časové obdobie, ktoré Krikalev strávil vo vesmíre, uvidíte, že do budúcnosti skutočne prešiel 0,02 sekundy, čo je možné vďaka procesu nazývanému dilatácia času. Dilatácia času sa dá vypočítať pomocou Einsteinovej teórie relativity, ktorá uvádza, že čas sa pohybuje odlišne pre dva objekty, ktoré zažívajú rôzne úrovne gravitácie alebo cestujú rôznymi rýchlosťami. Napríklad, keď obiehajú planéty, tak satelity a astronauti zostávajú ďalej od stredu Zeme ako ľudia na zemi. Z toho dôvodu zažijú zníženú dilatáciu gravitačného času. To znamená, že čas by sa pre astronautov pohyboval mierne rýchlejšie a keď sa vrátia na Zem, tak technicky sa akoby vrátili do minulosti.
Avšak rýchlosť ovplyvňuje dilatáciu času inak. V takom prípade by hodiny pre astronautov boli relatívne pomalšie ako pre ľudí na zemi. To znamená, že astronauti sa po návrate na Zem budú musieť prispôsobiť svojim hodinám posunom času. Faktom je, že gravitácia Zeme je slabšia ako na mnohých iných planétach, gravitačná dilatácia času má tak veľmi malý účinok. Relatívna rýchlosť je hlavným faktorom, ktorý spôsobuje, že astronauti zažívajú dilatáciu času. Súčasná technológia však môže dosiahnuť len obmedzenú rýchlosť. To znamená, že účinky tohto kozmonauta na cestovanie v čase sú nepatrné. Rozdiel by bol teda oveľa väčší, keby ISS cestovala rýchlosťou svetla.
