Rusko v stredu varovalo, že rýchlo podnikne „odvetné opatrenia“, ak Spojené štáty a ich spojenci odmietnu ich bezpečnostné požiadavky a budú pokračovať v „agresívnych“ politikách. Opäť tak zvýšilo tlak na Západ uprostred obáv, že Moskva plánuje inváziu na Ukrajinu.
Rusko opakovane odmietlo, že by malo takéto plány, no Spojené štáty a ich spojenci z Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa obávajú, pretože Rusko pri ukrajinských hraniciach zhromaždilo asi 100-tisíc vojakov a organizuje v regióne sériu vojenských cvičení.
V jadre sporu sú otázky týkajúce sa budúcnosti Ukrajiny, keďže Rusko okrem iného požaduje od NATO záruky, že krajina sa nikdy nestane jej členom. Takéto záruky pritom NATO považuje za neprijateľné a mnohí sa preto obávajú, že spor sa môže skončiť len vojnovým konfliktom.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu zákonodarcom povedal, že bude spolu s ďalšími predstaviteľmi radiť prezidentovi Vladimirovi Putinovi o ďalších krokoch po tom, ako dostanú od Spojených štátov písomné odpovede na svoje požiadavky. Tie by mali dostať ešte tento týždeň, aj keď USA a spojenci sa už jasne vyjadrili, že hlavné ruské požiadavky odmietnu.
„Ak bude Západ pokračovať vo svojom agresívnom smerovaní, Moskva podnikne nevyhnutné odvetné opatrenia,“ uviedol a naznačil, že aj keď v súčasnosti čakajú na americkú odpoveď, nebudú čakať večne a nedovolia, aby sa ich „návrhy stratili v nekonečných diskusiách“.
NATO tento týždeň oznámilo, že posilní svoju odstrašujúcu prítomnosť v oblasti Baltského mora a Spojené štáty uviedli do pohotovosti pre potenciálne nasadenie v Európe 8 500 vojakov. Západné krajiny tiež vyslali lietadlá a lode na pomoc posilniť obranu Ukrajiny.
Ukrajinskí predstavitelia sa pritom v čase rastúceho napätia snažia upokojovať situáciu. Minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa v stredu vyjadril, že aj keď koncentrácia ruských jednotiek pri hraniciach predstavuje hrozbu, nie je ich dosť na rozsiahlu ofenzívu. „Stále im chýbajú niektoré kľúčové vojenské prvky a systémy na to, aby mohli viesť veľkú, plnú ofenzívu,“ povedal Kuleba novinárom a zároveň poznamenal, že vyvolávanie paniky by samo o sebe mohlo znamenať koniec. Rusko totiž podľa neho dúfa, že destabilizuje Ukrajinu „šírením paniky, zvyšovaním tlaku na ukrajinský finančný systém a kybernetickými útokmi“. „Prezident Putin by bol rád, ak by tento plán uspel a nemusel by sa ani obrátiť na armádu, aby dostal Ukrajinu do zraniteľnej pozície,“ dodal.
Posun v situácii nedokázalo dosiahnuť už niekoľko kôl diplomatických rokovaní a ďalší pokus je na pláne v stredu. Poradcovia prezidentov Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka by sa mali stretnúť v Paríži a prebrať možnosti oživenia mierovej dohody týkajúcej sa východnej Ukrajiny.
