Vedci predstavili prvý ohybný solárny panel na svete, ktorý je taký tenký, že sa dá bez problémov aplikovať na rôzne povrchy. Čo to v praxi znamená? Že tým dokážeme premeniť predmety každodennej potreby na prenosné zdroje energie. Táto inovácia by mohla nanovo definovať spôsob využívania solárnej energie, vďaka čomu bude nabíjanie zariadení na cestách jednoduchšie ako kedykoľvek predtým.
Solárna energia sa ako forma obnoviteľnej energie dostala do popredia v 21. storočí. Ide totiž o obdobie, keď sa krajiny predháňali v znižovaní emisií skleníkových plynov a obmedziť tak rozbehnutú klimatickú krízu. Ide o prakticky neznečisťujúcu a dostupnú energiu, ktorá je náprotivkom spaľovania fosílnych palív. Práve to je dôvod, prečo je v kontexte životného prostredia taká dôležitá.
Vedci vyvinuli solárne články, ktoré sú až 150-krát tenšie ako bežné panely na báze kremíka, a to všetko pri zachovaní schopností generovať energiu. Predstavte si autá a smartfóny, ktoré by sa mohli nabíjať na slnku, čím by sa znížila závislosť od rozsiahlych solárnych fariem. Túto víziu nedávno potvrdil japonský Národný inštitút pokročilej priemyselnej vedy a technológie (AIST), ktorý vynález už aj certifikoval.
Základom tejto inovácie sú nové fotovoltaické materiály vytvorené z perovskitových štruktúr, teda syntetických kryštálov odvodených od prirodzene sa vyskytujúceho oxidu vápenatého. Perovskity sa dajú lacno vyrábať v laboratóriách a podobne ako kremík generujú elektrický náboj, keď sú vystavené slnečnému žiareniu.
Napriek ich obrovskému potenciálu bolo vytvorenie odolných perovskitových článkov výzvou. Tieto materiály sú citlivé na vlhkosť a pri vystavení vzduchu sa môžu poškodiť. Vedcom sa však podaril významný krok. Začlenili perovskity do vrstvených štruktúr, ktoré zvyšujú stabilitu a účinnosť.
Tím vedcov v Oxforde prijal stratégiu multijunction. Ide o vrstvenie fotocitlivých materiálov, ktoré absorbujú rôzne vlnové dĺžky svetla, čo viedlo k pozoruhodným výsledkom. Ich tenká solárna vrstva dosiahla pôsobivú 27% účinnosť pri premene slnečného svetla na energiu. To prekonáva typických 22% súčasných kremíkových panelov. Len za päť rokov výskumníci zvýšili účinnosť perovskitových článkov zo skromných 6% na túto novú sľubnú úroveň.
Profesor Junke Wang z Oxfordskej univerzity si predstavuje budúcnosť, v ktorej perovskitové povlaky budú zdobiť rôzne povrchy a vyrábať cenovo dostupnú solárnu energiu. Tento prelomový objav, ktorý má ambíciu prekročiť účinnosť 45%, predznamenáva novú éru v oblasti solárnej energie. Zdá sa, že budúcnosť solárnej energie nie je len svetlá, je aj flexibilná.
