Sparta aj po 2500 rokoch od svojej existencie dokáže zaujať nejedného čitateľa, viac či menej zainteresovaného do histórie, či konkrétneho obdobia. Ide totiž o prominentný mestský štát Grécka, ktorý ukrýva mnohé pútavé charakteristiky. Ako obyvatelia by sme nechceli byť jeho súčasťou, no nedá sa poprieť, že jeho fungovanie je pre dnešného človeka nadmieru fanatizujúce. V kombinácii s ľudskou fantáziou bez hraníc sa človek dozvie veľa nového, užitočného a pútavého.
Informácie o Sparte môžu byť zahmlené, no rozhodne nie sú vymyslené. Napriek tomu vznikali rôzne nepravdy a mýty. Tak sme sa zamerali na overené zdroje a prinášame vám zopár skutočných informácií o tomto jedinečnom mestskom štáte.
Starším mužom bolo dovolené impregnovať svoje manželky mladším a zdatnejším mužom
Išlo o akúsi formu oslobodenia, ktorá im bola dopriata. Mohli odľahčiť svoj manželský vzťah, čo vo výsledku mohlo len pomôcť, aj keď by sa niekomu podobné privilégiá mohli zdať ako hodné pohŕdania a odporu. Bolo to však oveľa lepšie riešenie ako nezhody, ktoré mohli viesť k vražde či vojne. Myšlienkou bolo zabezpečiť čo najviac fyzicky zdatných rodičov, preto starší muži dovolili mladým a silným mužom, aby počali dieťa so ženou, ktorá mala už staršieho manžela. Ďalším príkladom bolo, keď mladí a silní muži požiadali manželku niekoho iného, aby im porodila dieťa. Výhod bolo viacero. Navyše dôležité bolo silné potomstvo a výchova, nie jeho pôvod.
Obeta šteniatok synovi boha Aresa
Podľa tradície museli mladí muži pred svojím prvým bojom vykonať obetu – napríklad obetovať jedno malé šteniatko Enyaliovi, synovi boha Aresa. Prečo si zvolili práve psa? Údajne pre jeho oddanosť a odvahu, ktorá sa mohla rovnať oddanosti a odvahe Enayaliovi. Obeť bola odovzdaná počas noci. Našťastie tento krutý rituál nedodržiavali všetci sparťania len isté skupiny.
Smrť približne tretiny novorodencov
Boj novorodencov o vlastný holý život nebol v starovekom svete žiadnou novinkou. Deti, ktoré sa narodili s nejakou vrodenou vadou alebo boli len nechcené, často skončili opustené a vydané napospas vlastnému osudu. Navyše rímski patriarchovi mali moc nad životmi svojich detí bez akýchkoľvek právnych následkov. Údajne, každé dieťa, ktoré prišlo na svet muselo byť vyšetrené, či je zdravé a dostatočne silné k prežitiu. Vtedy ho nechali rodičom, ktorý mali za úlohu z neho vychovať správneho človeka a v prípade chlapca vojaka.
Dôvod takej početnosti zámerných úmrtí novorodencov bol aj fakt, že v danom čase nebola k dispozícii takmer žiadna forma antikoncepcie. Možno že aj táto prax viedla neskôr ku demografickej kríze s významnými politickými dôsledkami.
Iba muži, ktorí zahynuli v boji, mohli mať svoje meno napísané na hrobe
Sparťanské pohreby boli rovnako ako celá ich filozofia, prinajmenšom zvláštne. Bojovníci neboli pochovávaní s veľkým majetkom, práve naopak – oblečené mali len jednoduchého ľahké rúcho, ktoré ich zakrývalo a pri sebe mali olivové ratolesti. A vytesané meno na náhradnom kameni predstavovalo obrovskú česť. Bolo to totiž možné iba vtedy, ak sa jednalo o muža, ktorý zomrel v boji alebo v prípade ženy v nepoškvrnenom stave.
