Sú veci, ktoré sú medzi ľuďmi všeobecne známe a sú považované za pravdivé, ale čo ak vám povieme, že to nemusí byť vždy úplne tak. Stačí, že sa nájde niekto, kto si pravdu prispôsobí alebo ohne tak, aby mu to vyhovovalo a začne sa to šíriť a dostávať do podvedomia ostatných ľudí. Potom je už jednoduché tomu uveriť a prijať to ako fakt. Psychológia a myslenie ľudí je veľmi zvláštne a citlivé, a aj keď si mnohokrát myslíme, že nie sme tak ľahko manipulovateľní, opak je pravdou.
Predstavme si niekoľko takýchto nepodložených, ale za to dobre známych tvrdení, ktoré väčšina ľudí nedokáže vysvetliť.
Počúvanie klasickej hudby má pozitívny vplyv na inteligenciu detí
Táto myšlienka či tvrdenie má dokonca svoj vlastný názov „Mozartov efekt” – tak znie myšlienka viery v to, že počúvanie klasickej hudby dokáže zvýšiť inteligenciu ľudí. Tento koncept vychádza zo štúdie z roku 1993, ktorú uskutočnili výskumníci z Kalifornskej univerzity v Irvine.
Niekoľkých vysokoškolákov nechali vypočuť si Mozartove klavírne sonáty a následne ich otestovali, pričom si všimli, že vykazovali lepšie priestorové videnie (minimálne, čo sa týkalo skladania a strihania papiera).
Keď však o niekoľko rokov výskum zopakovali, zistili, že zlepšenie bolo len krátkodobé a v dlhodobom ponímaní nemalo na inteligenciu takmer žiadny vplyv.
Muži sú z Marsu, ženy z Venuše
Určite ste o tom počuli aj vy – tvrdenie, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše medzi ľuďmi panuje už niekoľko desiatok rokov. V podstate ide o to, že muži a ženy premýšľajú, správajú sa a vôbec disponujú dosť odlišnými vlastnosťami, čo medzi nimi vytvára značnú priepasť, ktorá sa občas pretaví aj do komunikačných šumov a nedorozumení.
Viaceré štúdie zo začiatku 21.storočia však dokazujú, že to nie je tak celkom pravda. Aj napriek niektorým odlišným charakteristickým rysom majú muži aj ženy veľa spoločného a ich komunikácia môže byť mnohokrát plnohodnotnejšia ako pri rovnakom pohlaví.
Stres vám zaručene spôsobí vredy
V roku 1983 sa dvaja výskumníci, menom Barry Marshall a Robin Warren, pustili do výskumu príčin, ktoré stoja za vznikom žalúdočných vredov, pričom zistili, že za to môžu prevažne rôzne bakteriálne infekcie a nie stres ako tomu veria niektorí ľudia. Za svoju prácu dokonca v roku 2005 získali Nobelovu cenu za medicínu.
No aj napriek tomu, že myšlienka priamej súvislosti medzi stresom a vredmi bola pokorená, stále pretrvávajú názory, že istá súvislosť medzi nimi musí byť. Možno to pochádza práve od Freuda, ktorý vo veľkej miere spája stres a vredy. Nepriama súvislosť tam nepochybne je (hlavne cez nepríjemnosti spojené so stresom ako je nedostatočný príjem vody, potravy, nespavosť), určite ale nemôžeme povedať, že je to jediný faktor.
Vždy by ste sa mali riadiť len svojim inštinktom
Len si spomeňte na testy v škole a otázky, na ktoré ste absolútne nepoznali odpoveď, no dali ste na svoj prvý pocit. Potom ste to ale zmenili a to sa ukázalo ako obrovská chyba. Veľa žiakov verí, že to takto naozaj funguje, ale výskumy ukazujú, že je to veľmi zavádzajúce.
Uskutočnilo sa viac ako 60 rôznych štúdií, pričom všetky viedli v podstate k rovnakému záveru – ak na niečo nepoznáte odpoveď, znovu si prečítajte otázku a dôkladne si premyslite odpoveď, nedajte hneď na svoj inštinkt – máte väčšiu šancu na úspech. Váš mozog tak totiž získa čas na utriedenie vedomostí a použitie tých správnych súvislostí.
