Apríl roku 1986 bol veľmi čiernym mesiacom, hlavne pre oblasť východnej Európy. Došlo totiž k havárii v atómovej elektrárni v Černobyle. Sovietsky zväz evakuoval 120 tisíc ľudí a zriadil aj zakázanú zónu, ktorej okruh bol 1600 kilometrov štvorcových. Ľudia boli nútení opustiť svoje domovy a zanechať museli aj zvieratá, či už domáce alebo hospodárske, aj tie boli totiž vystavené radiácii.
O viac ako 30 rokov neskôr môžeme v okolí elektrárne nájsť stovky túlavých psov, samozrejme, spolu s ďalšími zvieratami. Hoci zložky dostali príkaz po havárii psy zneškodniť, táto misia očividne nebola úspešná. Našťastie, v súčasnosti majú šancu na to, aby svoj život prežili v milujúcej rodine. V roku 2017 sa dali dokopy organizácie, ktoré im začali poskytovať pomoc v oblasti zdravia a v roku 2018 odišli prvé psy do adoptívnych rodín.
Psy na adopciu sú potomkami tých, ktorých ľudia po havárii opustili
Strach a pravdepodobnosť kontaminácie viedla k tomu, že evakuovaní ľudia si so sebou nemohli nič vziať. Niektoré psy ale boli natoľko svojim majiteľov verné, že ich prenasledovali až do evakuačných autobusov alebo ešte ďalej.
Majitelia psov prosili vojakov aj samotnú vládu, aby ušetrili životy týchto zvierat, no to nemohlo úradníkom zabrániť vydať rozkaz na ich popravu. To sa však nepodarilo a tak sa psy rozmnožili.
Chlad je pre psov väčšia hrozba ako žiarenie
Hlavnou hrozbou pre psov žijúcich v okolí Černobylu nie je ani tak rádioaktívne žiarenie ako studené zimy, ktoré sa na Ukrajine vyskytujú. Priemerná denná teplota počas zimy totiž nevystúpi nad nula stupňov.
Bez krytého prístrešku je malá pravdepodobnosť, že psy, aj keď majú dlhú a hustú srsť, prežijú. Ide totiž o naozaj drsné podmienky a ich strava je častokrát chudobná.
Pracovníci sa o psov snažia starať
Ak ste si mysleli, že areál Černobyľu je ako ostrov duchov vyvedieme vás z omylu. V oblasti totiž denne pracuje asi 3 500 reálnych ľudí. Tento počet je skutočne potrebný, nakoľko sa v elektrárni a v jej areáli nachádza okolo tisíc psov, čo nie je malé číslo.
Pracovníci sa teda snažia predovšetkým zabezpečiť im potravu, prísun vody a počas zimy aspoň kúsok tepla.
Len ojedinele sa psy dožijú viac ako 4 roky
Asi nikoho neprekvapí, že aj vek dožívania týchto psov je v porovnaní so psami žijúcimi niekde úplne inde, podstatne nižší. Väčšina z nich sa nedožije ani štyroch rokov. Za ich smrť ale najčastejšie môžu práve tuhé zimy, okrem toho aj choroby, podvýživa či predátori.
Psy sa teda stali závislými na pracovníkoch, ktorí ich kŕmia a starajú sa o ne.
Organizácie sa spojili, aby psom pomohli
Cieľom organizácií je zvieratá vykastrovať a zaočkovať, čo je základná zdravotná starostlivosť. Snažia sa zamedziť ich nekontrolovateľnému množeniu a tiež nákaze vážnymi chorobami ako je napríklad besnota.
Psy sú prístupné k adopcii
V roku 2018 bolo schválených viac ako 200 adopcii psov, čo je naozaj krásne číslo. Najskôr však museli podstúpiť 45 dní v karaténe v ukrajinskom meste Slavutyč a následne boli dopravené k svojim novým majiteľov. Adoptovať si však mohli iba psy mladšie ako jeden rok!
Psy prežili viacero pokusov o elimináciu
Od roku 1986 sa úrady viackrát pokúsili z tejto oblasti psy odstrániť. Začalo sa to vojakmi Sovietskeho zväzu. Následne bol určený ďalší pracovník, ktorý to ale odmietol. Vtedy do toho vstúpila CFF a zachránila asi tisíc psov.
