Téma prostitúcie je aj v súčasnosti dosť tabu. Napriek tomu ide o oblasť, ktorá si vyžaduje pozornosť a kontrolu, bez ohľadu na to koľko morálnych otázok sa tu ponúka. Podľa štatistík vieme povedať, že až 77 krajín má prostitúciu úplne zlegalizovanú a v 11-tich krajinách je rôzne obmedzená, ale vo výsledku povolená.
Stále sú však snahy o to, aby bola zrušená. Napríklad v Spojenom kráľovstve je legálna, no mimo zákon stojí prevádzka verejných domov, navádzanie a reklama akéhokoľvek druhu, čo sťažuje prostitútkam vykonávanie ich práce.
Teraz sa poďme spoločne pozrieť ako funguje prostitúcia v iných krajinách.
Dánsko
V Dánsku bola prostitúcia v roku 1999 dekriminalizovaná. Možným dôvodom mohol byť jednoduchší spôsob kontroly (predsa len je logické, že jednoduchšie sa dá ustriehnuť to, čo má človek priamo pod nosom). Obchodovanie, akékoľvek forma nátlaku alebo obstarávanie neplnoletých je však stále nezákonné.
Zaujímavosťou ale je to, že v Dánsku miestne úrady môžu sprostredkovať zdravotne postihnutým osobám stretnutie so sexuálnymi pracovníčkami. Príkladom je Torben Hansen, ktorý trpí detskou mozgovou obrnou a je pre neho nereálne vyjsť z domu, spoznať ženu a viesť normálny sexuálny život. Miestne úrady žiadal aj o preplatenie časti nákladov za “prenájom” sexuálnej služby, to mu ale bolo zamietnuté.
Fínsko
Prostitúcia je vo Fínsku legálna, ale ponúkanie sexuálnych služieb priamo na verejnosti je nezákonné (povolené je len ponúkanie prostredníctvom internetu) rovnako ako obchodovanie s ľuďmi za účelom nútenej prostitúcie. Vo veľkej miere sa v tejto krajine rozmohla počas 90-tych rokov minulého storočia, kedy sa ale prevádzkovala len v súkromných bytoch alebo erotických podnikoch.
Kostarika
Prostitúcia je v Kostarike úplne legálna. Dokonca je pomerne bežným povolaním (nakoľko ide o obľúbenú turistickú destináciu). Avšak, kupliarstvo je ilegálne a rovnako bývajú problémy aj s detskou prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi. Kostarika je, žiaľ, spoločným tranzitným a cieľovým bodom pre ženy a deti, s ktorými sa obchoduje za účelom sexuálneho vykorisťovania.
Argentína
Prostitúcia v Argentíne je povolená len po dovŕšení 18-teho roku života. Rovnako ale platí, že obchodovanie s ľuďmi, nútenie jednotlivcov k prostitúcii pod hrozbou smrti či vlastníctvo “bordelu” je nezákonné.
Belgicko
Zákony, ktoré sa snažia chrániť ľudí, ktorých sa prostitúcia priamo dotýka, sa líšia od krajiny ku krajine, no mierne rozdiely môžeme nájsť aj v rozličným oblastiach toho istého štátu. Belgicko povoľuje prostitúciu, no zakazuje verejné domy (napriek tomu sú mnohé z nich otvorené bez akýchkoľvek následkov – úrady totiž nevynakladajú žiadne úsilie v podobe kontrol a vyvodzovania dôsledkov porušenia zákona).
Napríklad Villa Tinto, samozvaný hodinový hotel, s najvyspelejšími technológiami v Európe, má prepracovanú prevádzku, ktorá zahŕňa prostitútky, ktoré sa prihlásia cez biometrický snímač odtlačkov prstov a pózujú vo výkladnej skrini, aby prilákali potenciálnych klientov.
Taliansko
Prostitúcia je v Taliansku legálna, no platia tu isté výhrady. Vláda mesta Padova sa rozhodla, že najlepším spôsobom, ako pomôcť tým, ktorí sú nútení k prostitúcii, je obmedziť či “potrestať” klientov. Tých, ktorých prichytia pri získavaní sexuálnej pracovníčky, dostanú na mieste pokutu vo výške 35 eur. Prostitútky, ale našli spôsob ako si klientov opäť získať – dávajú im malé ružové kupóny, v ktorých sľubujú, že im pokutu vyplatia v “naturáliach”.
