Hovoriť o chorobách nie je jednoduché. Je však mimoriadne dôležité zvyšovať o nich povedomie a zachrániť tak možno niekomu život. Je pravda, že nie každý priebeh choroby je rovnaký, nájdu sa však príznaky špecifické pre isté ochorenie. Dnes vám sprostredkujeme niekoľko odpovedí, ktoré môžu vám alebo vašim blízkym pomôcť včas zistiť, že má daná osoba možno rakovinu. Čo by sme však chceli zdôrazniť, je fakt, že ak máte čo i len podozrenie na akékoľvek ochorenie, neváhajte navštíviť svojho lekára, kým nie je neskoro.
1. “Zistila to vlastne moja mačka. Vždy si na mňa ľahla a zatláčala mi labkami na jedno miesto. Najprv som si myslela, že chce byť len bližšie pri mojej tvári, ale po čase bolo to miesto veľmi citlivé. Nakoniec som sa nechala vyšetriť a lekár mi tam našiel obrovský nádor.“
2. “Keď mal brat 11 rokov, začal pociťovať príznaky. Veľmi chudol a pri futbale nevládal bežať za ostatnými. Rodičia ho vzali k pediatrovi, ten však nevedel prísť na to, čo sa deje. Jedného dňa sa zobudil a nemohol prestať zvracať. Keď sa pokúšal ísť na záchod, nedokázal ísť rovno a stále vrážal do dverí. Často sa sťažoval na bolesť hlavy spôsobenú osvetlením. Nakoniec ho rodičia zobrali aj na pohotovosť a tam zistili, že má na mozgu nádor.“
3. “Keď som bol malý, bláznil som sa v nákupnom centre. Otec ma schytil pod krk, lebo to so mnou už nevedel vydržať, a vtedy mi tam nahmatal hrču. Začal byť nervózny, tak sme na druhý deň išli k lekárovi. Ten včas podchytil rakovinu a o mesiac mi ju vyoperovali z tela. Mal som veľké šťastie.“
4. “Uprostred noci ma začali trápiť neznesiteľné bolesti žalúdka. Mala som vtedy len 32 rokov. Deň nato mi v pravom vaječníku našli cystu a o 6 týždňov mi povedali, že ide o rakovinu vaječníkov. Prešlo 20 dní, podstúpila som kompletnú hysterektómiu a dnes žijem šťastný život.“
5. “Oblasť hlavy a krku mi pravidelne opúchala. Najprv som si myslela, že som len pribrala, tak som začala viac cvičiť a zdravšie jesť. Keď to však nepomohlo, šla som k lekárovi. Ten však usúdil, že mám na niečo asi len alergiu. Po čase sa mi však na hrudi začali z ničoho nič objavovať modriny, preto som šla na pohotovosť. Ukázalo sa, že mám v hrudi obrovský nádor, ktorý sa tiahol od srdca a stláčal žilu, ktorou prúdila do hlavy krv.“
6. “Mal som len štyri roky. Nikomu som nechcel byť na obtiaž, preto som o bolesti v nohe nikomu nepovedal. Učiteľka v škôlke si však všimla, že krívam, a povedala to rodičom. Zobrali ma k lekárovi, zdiagnostikoval ma a musel som podstúpiť amputáciu nohy až po koleno.“
7. “Môj otec sa správal veľmi zvláštne. Vyzeral trochu neupravene a rozprával dookola tie isté príbehy. Mal však 86 rokov, tak sme si povedali, že je to asi vekom. Jedného dňa mi však sám zavolal, aby som ho vzal k lekárovi. Mal rakovinu mozgu v pokročilom štádiu. Podstúpil operáciu, pár mesiacov bol v poriadku, ale potom náhle odišiel.“
8. “Veľmi som schudol a krv som nachádzal tam, kde by nemala byť.“
9. “Babička mala veľmi riedku stolicu a preto bola aj veľmi dehydratovaná. Neskôr zistila, že má rakovinu vaječníkov. Podstúpila operáciu a chemoterapiu a dnes je celkom v poriadku.“
10. “Brat začal zabúdať slová. Nedokázal ich vysloviť ani vtedy, keď sa na daný predmet pozeral. Vedel ich opísať, ale nie pomenovať. Krátko nato stratil periférne videnie. Všetko toto sa stalo len v priebehu troch týždňov. Neskôr zomrel.“
