Ako sa hovorí, príroda je mocný čarodej. Svojou krásou dokáže ohúriť, ale svojou silou prekvapiť a rozhodne aj vydesiť. Pekným spojením oboch opisov sú jarné búrky, po ktorých vyjde slnko. Sila prírody však dokáže zmeniť celý chod sveta. A to si len málokto skutočne uvedomuje. Stačí si spomenúť na zemetrasenia, supercely, či vybuchujúce sopky. Od doby ľadovej až po rovnako nebezpečné a katastrofálne globálne otepľovanie, poďte si prečítať o prírodných katastrofách, ktoré takmer priniesli Zemi záhubu.
Slnečná búrka z roku 2012
Filmy a televízia sú spôsob, akým sa mnohí z nás snažia uniknúť realite. V nich sú zobrazované katastrofické scenáre, pri ktorých neraz nedýchame, lenže pravda nebýva príliš vzdialená. Príkladom je potvrdenie NASA z roku 2014 o tom, že dva roky predtým sa naša planéta len o chlp vyhla slnečnej búrke, ktorá bola silnejšia ako ktorákoľvek za posledných sto rokov.
Špecialisti z NASA sa domnievajú, že by trvalo takmer celý deň, kým by sa k nám slnečná búrka dostala. Následne by to ovplyvnilo elektrické siete a na celej planéte by nastal výpadok prúdu. Navyše by boli výrazne ovplyvnené viaceré formy života aj samotné životné prostredie.
Supervulkán Toba takmer spôsobil vyhynutie ľudskej rasy
Pred tisíckami rokov prišlo k najničivejšej erupcii sopky, akú kedy Zem zažila. Bolo to pred 70 tisíc rokmi a pri výbuchu bolo vychrlené enormné množstvo popola, skál a magmy. Údajne oblak popola zahalil svet do tmy na niekoľko rokov, čo spôsobilo stratu pasienkov, viacerých druhov zvierat i potravín. Zároveň bola zredukovaná aj ľudská populácia na počet jedincov 5 tisíc, ktorých čakala doba ľadová.
Našťastie je aktuálne supervulkán Toba pod jazerom v blízkosti indonézskeho ostrova Sumatra
Po výbuchu sopky Laki zažilo poľnohospodárstvo výraznú krízu
Zdá sa, že najväčším nebezpečenstvom pre našu planétu sú erupcie sopiek. Tá, ktorá sa odohrala v roku 1783 na Islande zapríčinila smrť až štvrtiny islandskej populácie. Trvalá neuveriteľných 8 mesiacov, pričom láva a popol boli chrlené do vzdialenosti až 23 kilometrov. Aj keď nebola najväčšou a najhoršou v histórii Zeme, materiál, ktorý vychrlila, mal oveľa trvalejší dopad, ako v iných prípadoch. Len na Islande zostalo osem megaton oxidu siričitého a fluóru, ktoré sa uvoľnili, relatívne blízko zemského povrchu a zmiešali sa s parami vo vzduchu, čo spôsobilo kyslé dažde. Ostatné plyny boli ťažšie a ukladali sa na tráve, stromoch, rastlinách a plodinách, dusili dobytok aj ľudí.
Ak by sa sopka nachádzala na zaľudnenejšom mieste, dopad jej erupcie by bol ešte ďaleko vážnejší.
Doba ľadová zahnala ľudí v Južnej Afrike na pokraj vyhynutia
Išlo o dobu ľadovú, ktorá sa odohrala pred 195 000 rokmi. Rozšírila sa naprieč celou Afrikou až na juh, kde postihla lesy a pasienky, ktoré boli zrazu pokryté vrstvou snehu a ľadu. Problém bol aj so zdrojmi vody. To spôsobilo smrť mnohých ľudí a výrazný úbytok populácie, z ktorej údajne pochádzajú naši predkovia, ktorí sa následne rozšírili do Etiópie a ďalších miest sveta.
