Viete si predstaviť, že by nejaký človek pri moci a peniazoch dobrovoľne odstúpil? Aký dôvod by asi na to mal. Dnes sa skôr stretneme s fenoménom, že vládcovia sa držia koryta silou mocou.
Určite ste preto zvedaví, ktorí králi dobrovoľne odišli z trónu a hlavne, prečo tak urobili. Pokračujte v čítaní a dozviete sa to. Pripravili sme si pre vás pôsobivé príbehy. Čo myslíte, odišli by dnešné hlavy krajiny z miesta pri moci?
Dioklecián odišiel do dôchodku, ktorý si chcel užívať v pohodlí záhradky
V roku 303 n. l., počas návštevy Ríma spojenej s oslavami 20.výročia, rímsky cisár Dioklecián „vážne ochorel“. Dnešné dohady hovoria o tom, že mohlo ísť o mŕtvicu. Nech to však bolo čokoľvek, prinútilo to Diokleciána uchýliť sa do svojho paláca v rodnom Chorvátsku.
Počas svojej vlády rozdelil Rímsku ríšu najskôr na polovicu neskoro ešte na štyri časti – to prinieslo potrebnú stabilitu krajiny, čím bola jej existencia predĺžená na takmer ďalšie 2 storočia. Vo svojej záhrade bol však šťastný a vrátiť sa nechcel. Povedal: „Pokoj a šťastie tohto miesta nenahradím búrkami nikdy neuspokojenej chamtivosti.”
Japonský cisár Akihito abdikoval s odvolaním sa na starobu
V tomto prípade išlo o celkom moderný spôsob abdikácie. V roku 2019 vtedy 85-ročný cisár požiadal japonskú vládu o povolenie odstúpiť, pričom poukázal na jeho vysoký vek a zhoršujúce sa zdravie. Vláda mu udelila výnimku, a tak sa stal prvým japonským cisárom, ktorý sám odstúpil z trónu. Jeho nástupcom sa stal jeho syn, princ Naruhito.
Zmrzačený dnou, cisár Karol V. odišiel do kláštora
Cisár Karol V. vládol mnohým krajinám, medzi ktoré patrilo dnešné Holandsko, Česko, Uhorsko, Neapol a otrovy Sicília a Sardínia. Dlhé roky ale vládol aj s mnohými zdravotnými problémami. Patrili medzi ne dna, nespavosť a dokonca aj ťažké depresie. Tie ho postupom času donútili odstúpiť zo svojej funkcie, no na škodu to určite nebolo. Začal sa venovať záhradkárčeniu a lovu holubov.
Edward VIII. si vybral lásku nad svoju korunu
V Anglicku platilo, že panovník a teda hlava anglikánskej cirkvi nemôže mať za manželku ženu, ktorá už bola rozvedená. Princ Edward z Walesu sa ale presne do takejto ženy zaľúbil. Jeho otec zomrel a on sa mal stať kráľom. Pokúsil sa teda britskému parlamentu navrhnúť riešenie, ktoré by mu umožnilo si Wallis, svoju lásku, vziať, ten ho však odmietol. Preto Edward “nemal na výber”. Vzdal sa koruny, aby si mohol vziať ženu, ktorú miluje. Trón teda pripadol do rúk jeho mladšiemu bratovi.
Bohužiaľ, Edward mal s ostatnými členmi rodiny konfliktné vzťahy do konca svojho života. Matka mu totiž jeho rozhodnutie nikdy neodpustila.
