Podľa dlhodobého globálneho prieskumu narastajúci pocit nerovnosti podkopáva dôveru v inštitúcie a taktiež kapitalizmus. Edelmanov barometer už 20. rok po sebe zistil, že veľa ľudí už neverí v to, že tvrdá práca im poskytne lepší život. Ide o to, že aj napriek vysokej ekonomickej výkonnosti väčšina respondentov neverí tomu, že sa bude mať o päť rokov lepšie.
Znamená to aj to, že hospodársky rast už nie je hnacou silou dôvery, prinajmenšom na rozvinutých trhoch – čo podporuje konvenčnú múdrosť. „Žijeme v paradoxe dôvery,“ povedal Richard Edelman, generálny riaditeľ spoločnosti Edelman. „Odkedy sme začali merať dôveru pred 20 rokmi, hospodársky rast naozaj podporoval rastúcu dôveru. Takto to pokračuje v Ázii a na Blízkom východe, ale nie na rozvinutých trhoch, kde je dôležitejším faktorom nerovnosť v príjmoch. Strach potláča nádej a dlhodobé predpoklady tvrdej práce vedúcej k mobilite smerom nahor teraz neplatia.“
Rastúca priepasť dôvery medzi elitami a verejnosťou
Päťdesiatšesť percent opýtaných obyvateľov z rôznych kútov sveta uviedlo, že kapitalizmus vo svojej súčasnej podobe viac škodí ako prospieva svetu. Väčšina zamestnancov (83 percent) na celom svete sa obáva straty pracovného miesta v dôsledku automatizácie, blížiacej sa recesie, nedostatku odbornej prípravy, lacnejšej zahraničnej konkurencie či imigrácie.
70% percent respondentov sa obáva straty rešpektu a dôstojnosti, ktorá ich kedysi v ich krajine tešila. Takmer dvaja z troch tvrdia, že tempo technologických zmien je príliš rýchle. Austrália zaznamenala jeden z najväčších poklesov dôvery v technológiu. Austrálčania sa najviac obávajú straty zamestnania v ekonomike koncertu, po ktorej nasleduje recesia, nedostatok odbornej prípravy a zahraniční konkurenti. „Štúdia tiež zistila rastúcu priepasť dôvery medzi elitami a verejnosťou, ktorá by mohla byť odrazom nerovnosti príjmov,“ povedal Edelman.
Zatiaľ čo 65% celosvetovo informovanej verejnosti (vo veku 25 – 65 rokov, vysokoškolsky vzdelaných ľudí) uviedlo, že dôveruje svojej inštitúcii, zatiaľ čo 51% masovej verejnosti (všetci ostatní, čo predstavuje 83% percent z celkovej globálnej populácie) tvrdili to isté. „Výsledkom je svet dvoch rôznych skutočností dôvery. Informovaná verejnosť – bohatšia, vzdelanejšia a častejší spotrebitelia správ – ostávajú oveľa dôveryhodnejší voči inštitúcii ako masová populácia. Na väčšine trhov menej ako polovica masovej populácie verí svojim inštitúciám,“ uvádza sa v správe.
Na túto stránku chodím len málokedy, lebo mi prekáža množstvo gramatických a pravopisných chýb v článkoch, ako aj veľa nepresných vyjadrení či nesprávnych prekladov, čo som už párkrát napísal v komentároch. Lenže niekedy treba aj pochváliť a to je tento prípad – zrozumiteľný a jasne napísaný text bez chýb. Chválim autorku.