Asi každého z nás už niekedy napadlo, čo môže byť na druhej strane? Čo sa stane vo chvíli keď zomriem? Aj keď je to celkom pochmúrna téma, treba povedať že to k životu jednoducho patrí. Sú medzi nami ľudia, ktorí už mali možnosť doslova prežiť svoju smrť. Prinášame vám dnes príbehy niektorých z nich.
1. Najkrajší pocit
V roku 1994 ortopedický chirurg Tony Cicoria zavolal svojej mame z telefónneho automatu počas výletu do domu pri jazere. Zložili, no on mal telefón stále v ruke, keď sa objavil modrý blesk. Neuvedomil si, že sa schyľuje k búrke. Cítil, ako jeho telo letí dozadu – a potom, zmätene, dopredu. Tony sa otočil a videl jeho vlastné telo ležať na zemi. ,,Som mŕtvy“
Začali ho oživovať, a vznášal sa po schodoch, a videl, jeho deti ako si maľujú. Uvedomil si, že budú v poriadku. „Potom ma obklopilo modro-biele svetlo… obrovský pocit pohody a pokoja,“ povedal. „Mal som pocit zrýchľovania, naťahovania. Keď som si hovoril: ‚Toto je ten najúžasnejší pocit, aký som kedy mal‘ – buch! Bol som späť.”
2. Bezpodmienečná láska
Po štvorročnom boji s rakovinou lymfatických uzlín Anita Moorjani v roku 2006 upadla do kómy. Lekári si boli istí, že je to koniec – neuvedomujúc si, že v stave na prahu smrti má stále vedomie. Spočiatku mala pocit, že sa vznáša nad svojím telom s „360-stupňovým periférnym videním“.
Sama svojho zosnulého otca nevidela, no cítila jeho prítomnosť a mal pre ňu odkaz. ,,Povedal, že som zašla tak ďaleko, ako som mohla, a ak pôjdem ďalej, nebudem sa môcť vrátiť“. „Ale cítila som, že sa nechcem vrátiť, pretože to bolo také krásne. Bolo to neuveriteľné, pretože po prvýkrát všetka bolesť zmizla. Všetka nepríjemnosť bola preč. Všetok strach bol preč. Cítila som sa tak neuveriteľne. Akoby som bola zahalená pocitom bezpodmienečnej lásky.
Asi 30 hodín po tom, čo upadla do kómy, sa vrátila späť. O dva dni neskôr začali jej orgány opäť fungovať a nádory sa začali zmenšovať. Teraz je bez rakoviny a je verejnou hovorkyňou a autorkou kníh ako What If This Is Heaven?
3. Bolo to naozaj jasné
Annabel Beam mala vo veku štyroch rokov diagnostikované dve chronické, život ohrozujúce poruchy trávenia. Vo veku ôsmich rokov bola pripravená vzdať sa, kým sa nestane niečo nevysvetliteľné. Sedela na konári stromu 9 metrov vo vzduchu, keď praskol; spadla úplne dole do priehlbiny pri päte stromu, kde zostala uväznená na šesť hodín.
Hovorí, že zomrela a odišla do neba: „Bolo naozaj jasné, sedela som Ježišovi na kolenách a on mi povedal: ‚Kedykoľvek ťa hasiči dostanú von, nič sa ti nestane,‘“ „A spýtala som sa ho, či môžem zostať, a on povedal: ‚,Nie, mám plány, ktoré musíš splniť na Zemi, ale nemôžeš ich splniť v nebi.‘“ Keď sa prebudila, jej choroba sa zahojila. Jej mama napísala knihu Zázraky z neba, ktorá bola neskôr sfilmovaná.
4. Biele svetlo
Keď herečka Jane Seymour nakrúcala v roku 1988 film Onassis, upadla do anafylaktického šoku, keď jej antibiotiká na bronchitídu vpichli do žily namiesto do svalu. „Mala som víziu, že vidím biele svetlo a pozerám sa dole a vidím sa v spálni so sestrou, ktorá sa zúfalo snaží zachrániť môj život a vpichuje do mňa injekcie, a pokojne to celé sledujem“
Neskôr pre HuffPost dodala, ako ju táto skúsenosť zmenila: „Pamätám si, ako som sa pozerala dole na moje telo. V tom momente som si uvedomila, že v ňom nie som, a úplne som pochopila, že naše telo je ako auto o ktoré sa treba starať a servisovať ho“.
5. Bála som sa
Keď mala Laurie 19 rokov, zmietlo jej loď do perejí na raftingu. Bola uväznená pod povrchom a keď jej voda naplnila pľúca, vedela, že zomrie. Všetko bolo čierne, potom biele, ako keby cestovala tunelom. „Keď som sa rozhliadla okolo seba, videla som miestnosť, ktorá vyzerala, že bola vytvorená z čistých bielych oblakov, no nebola pevná“
„V miestnosti boli tri bytosti a vyzerali akoby mali šaty z trblietavého kryštálu. Svetlo cez ne presvitalo a vytváralo dúhu. Jedna bytosť bola väčšia ako zvyšné dve, ale všetci sa mi prihovorili. Bála som sa ich a zdalo sa, že si to uvedomujú. Okamžite sa premenili na to, čo som rozpoznala ako anjelov.
Nemali vtáčie krídla, mali vlákna ako káble z optických vlákien, ktoré mali tvar krídel a cez vlákna presvitalo čisté svetlo, ktoré vytváralo farby vo všetkých odtieňoch. Keď prehovorili, ich myšlienky sa posielali telepaticky.“ Anjeli jej ukázali zlaté pole s krásnou hudbou, neďaleko bol strom a jazero. Do bezpečia ju priviedol záchranár na kajaku. Znie to príliš dobre, aby to bola pravda?
