História je plná osôb, ktoré zmizli bez stopy. Ale, čo tí, ktorí prišli nevedno odkiaľ? Pozrime sa na mrazivé príbehy ľudí, ktorých minulosť sa stratila v čase.
Jerome zo Sandy Cove
Hoci sa verzie o nájdení muža bez nôh líšia, vo všeobecnosti príbeh hovorí, že v septembri v roku 1863 v Novom Škótsku v Kanade, našiel 8 ročný chlapec pri prechádzke po pláži Sandy Cove podchladeného muža s čerstvo amputovanými nohami zabalenými v obväzoch. Keď chlapcova rodina stroskotanca prichýlila zistila, že nehovorí po anglicky, ale ani žiadnymi slovami. Dali mu meno Jerome, po tom, čo zamrmlal niečo, čo znelo ako toto slovo.
Za krátky čas bol neznámy muž poslaný do neďalekej akademickej komunity Meteghan. Ujal sa ho korzicko-kanadský polyglot Jean Nicola, ktorý sa mu snažil prihovoriť rôznymi jazykmi, ale Jerome reagoval iba vrčaním. Napriek tomu sa o neho lingvista staral ďalších 7 rokov bez známky, že by sa bol priučil niektorému z jazykov. Jerome zomrel v roku 1912, takmer 50 rokov po tom, čo bol nájdený na pláži. Stal sa obľúbenou postavou príbehov o histórii Nového Škótska, ale na to odkiaľ pochádzal sa nikdy neprišlo.
John Doe č. 24
V októbri 1945 bol nájdený tínedžer, ktorý sa putoval ulicami Jacksonville v štáte Illinois. Okrem toho, že napísal meno Lewis, nebol schopný ďalej písať ani komunikovať. Pokusy o nájdenie jeho príbuzných zlyhali, a tak ho sudca poslal do štátneho systému pre duševné zdravie. Keďže doň vstúpil ako 24. osoba, dostal meno John Doe č. 24. Po 30-tich rokoch pobytu prišiel muž o zrak pravdepodobne, ako následok cukrovky a bol premiestnený do rôznych opatrovateľských domovoch. Údajne bol veselým človekom so zmyslom pre rytmus. Keď v roku 1993 zomrel na mŕtvicu, nad jeho hrobom nikto neprehovoril. Stalo sa tak až v piesni „John Doe No. 24“, po tom, čo si speváčka a skladateľka Mary Capin Carpenter vypočula tento smutný príbeh.
Monsieur Chouchani
Židovského učiteľa Chouchaniho (tiež Shushani) preslávili najmä jeho žiaci, z ktorých jeden, Elie Wiesel, je nositeľ Nobelovej ceny za mier a druhý Emmanuel Levins, litovsko-francúzsky filozof. Strapatý Chouchani mal vzhľad žobráka a bol chlapcami často opisovaný ako špinavý muž s nepríjemným, ba až odporným vzhľadom. Napriek tomu v nich zanechal silný dojem. Ako sami povedali bol tiež majstrom filozofie a matematiky a jedným z najvplyvnejších učiteľov vôbec.
O jeho pôvode sa, ale vie len veľmi málo. Narodil v roku 1895, ale nie je známe na akom mieste a ani to, aké je jeho skutočné meno. Chouchani a Shushani sú považované za prezývky. Tesne po druhej svetovej vojne žil v Paríži, potom na niekoľko rokov zmizol sa objavil v Izraeli, znova v Paríži, až sa nakoniec presťahoval do Južnej Ameriky. Keď v roku 1968 zomrel pochovali ho v Montevideu v Uruguaji. Wiesel mu dal vyrobiť náhrobný kameň, na ktorom stojí, „Múdry rabín Chouchani požehnanej pamäti. Jeho narodenie a jeho život sú spečatené záhadou.“
Najosamelejší muž na Zemi
O neznámom mužovi, ktorý sa v roku 1996 našiel v amazonskom pralese sa predpokladá, že bol posledným žijúcim členom svojho domorodého kmeňa. Hovoril neznámym jazykom, staval domčeky zo slamy, lovil zver a pestoval kukuricu a maniok. V roku 2007 brazílska Fundação Nacional do Índio, vládna ochranná agentúra krajiny pre domorodcov, zakázala rozvoj a vniknutie do oblasti, kde neznámy muž žil. Túto časť pralesa uzavrela a mužovi udelila práva vlastniť jeho jedinečný domov. Osamelý muž zomrel v roku 2022.
Bella z brestu Wych
V roku 1943 v čase zúriacej 2. svetovej vojny našli štyria chlapci v Hagley Wood pri Stourbridge v Anglicku, ľudskú lebku v dutom kmeni stromu. Privolaná polícia neskôr objavila takmer kompletnú kostru ženy s niekoľkými kusmi oblečenia, topánkami a zásnubným prsteňom. V jej ústach sa nachádzali kúsky taftu, čo naznačovalo, že bola udusená, a to len rok a pol pred tým. Prípadu sa však neprikladala veľká váha, pretože v čase vojny mizli ľudia často a zámerne. Na prípad sa na čas zabudlo. Až do chvíle, pokým sa začali objavovať zvláštne nápisy na stenách v meste Old Hill vo West Midlands. Skloňovalo sa nich slovo čarodejnice, ale najmä meno Bella, Luebella a veľmi často Hagley Wood. V krátkom čase sa stal biely nápis konzistentnejším a stálo na ňom, „Kto dal Bellu do Wych (niekedy čarodejníckeho) brestu?“.
Prípad ostal opäť chladným a bez odpovedí. Rovnako sa nikomu nepodarilo zistiť, kto bol autorom nápisov. Ktoré sa o niekoľko desaťročí neskôr znovu objavovali v Midlands na základni 250 ročného obelisku Wychbury v Birminghame. Zdá sa, že toto miesto bolo prvýkrát vybrané v roku 1970. Otázka sa ňom naposledy objavila v roku 1999. Avšak doteraz nevedno prečo.
Zdroj
