Asi storočie predtým, ako sa manželstvá osôb rovnakého pohlavia stali legálnymi vo viacerých krajinách, tu boli tieto 2 ženy, ktoré sa k tomuto kroku odhodlali aj bez povolenia. Marcela Gracia Ibeas a Elisa Sánchez Loriga boli zúfalo zaľúbené a jediné, čo chceli, bolo byť spolu. Ich láska bola odsudzovaná, pretože boli obe ženy, ale to im nezabránilo v tom, aby pre svoj vzťah veľa riskovali. Putovali zo štátu do štátu a dokonca museli zmeniť svoju identitu, len aby sa vzali.
Spočiatku boli priateľkami
Marcela Gracia Ibeas a Elisa Sánchez Loriga študovali učiteľstvo na univerzite v španielskej A Corune. Ako sa ukázalo, nedala sa dokopy iba ich učiteľská vášeň. Našli v sebe lásku, ktorá bola v tom čase tabuizovaná. Marcela a Elisa začínali ako blízke priateľky, ale postupom času sa ich vzťah ešte viac utužil. Ich spojenie bolo také silné, že si to všimlo aj okolie. Keď si rodičia Marcely uvedomili, že ich dcéra môže vyvolať škandál tým, že bude mať vzťah so ženou, tak sa rozhodli, že je čas ju z tej školy vziať. Rodičia Marcelu teda odviezli do Madridu v nádeji, že vzdialenosť utlmí každú vášeň, ktorú spolu s Elisou zdieľali. Ale mýlili sa.
Osvojenie falošnej identity bolo jediným spôsobom, ako sa mohli oficiálne sobášiť
Keď sa Elisa a Marcela po rokoch opäť stretli, už sa venovali svojej učiteľskej kariére. Po ukončení štúdia sa Elisa stala učiteľkou v Coristancu, zatiaľ čo Marcela učila v dedine Calo. Po opätovnom zjednotení obe dámy začali so svojim vzťahom tam, kde skončili. Aj keď ich práca znamenala, že sa cez deň nachádzali v rôznych mestách, trávili spolu noci. Takto to pokračovalo až do roku 1901, keď Elisa prijala falošnú identitu, aby sa mohla oženiť za svoju milovanú ženu. Nielenže si osvojila mužský vzhľad, ale premenovala sa na Maria.
8. júna 1901 sa Marcela oficiálne oženila za Elisu, ktorá v tom čase vystupovala pod menom Mario. Táto udalosť bola neskôr známa ako jedno z prvých zaznamenaných manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Keď ich tajomstvo vyšlo najavo, boli prinútené utiecť
Ako by sa dalo čakať, manželstvo nezostalo bez povšimnutia. Toto manželstvo bez muža (ako ho vtedy nazývali) vyvolalo niekoľko reakcií a dostalo sa dokonca aj na novinové titulky. Čoskoro ich okolie už nemohlo privrieť oči. Istý lekár dostal príkaz potvrdiť, či je Mario skutočne muž. Aj keď sa Mario snažil tajomstvo zakryť, skutočná podstata manželstva sa nakoniec odhalila. Bohužiaľ to pre obe ženy malo zlé následky. Stratili prácu a bol im doručený zatykač. Verí sa však, že Elisa a Marcela opustili svoj domov a nakoniec skončili v Argentíne.
Kniha Narcisa de Gabriela z roku 2008 rozprávala o možnom ukončení ich milostného príbehu
O ich živote po úteku z domovskej krajiny sa toho veľa nevie. V roku 2008 však historik Narciso de Gabriel vydal knihu s názvom Elisa e Marcela – Alén dos homes, v ktorej sa pokúsil vyplniť niektoré medzery. V knihe rozprával o tom, ako boli Elisa a Marcela chytené, uväznené a neskôr prepustené v portugalskom Porte. Autor tiež tvrdil, že Elisa, ktorá prijala meno Mario, sa v roku 1903 vydala za Christiana Jensena.
Film o dámach
Niekoľko desaťročí potom, čo Elisa a Marcela bojovali za svoju lásku, bol na ich počesť natočený film. Nesie meno Elisa & Marcela a vyšiel v roku 2019. Je zaujímavé, že to tiež viedlo k objavu Marcelinho potomka – Normu Graciel Moureovu. Norma sa začala zaujímať o jej rodokmeň práve kvôli filmu. Uvedomila si, že na fotografii, ktorú mala doma odloženú, je Marcela. Napokon zistili, že tá je dokonca jej prababičkou.
Foto: Brightside
