Roman je mladý muž, ktorý dospieval v detskom domove. Keďže sa blížili jeho 18. narodeniny, ocitol sa na pokraji vyradenia z pestúnskeho systému. Odrazu sa nemal kam obrátiť a nevedel, čo s tým má robiť. Mal šťastie, že mu do života prišli Renée a Brad Balassaitisovci a celý mu ho zmenili.
Deň pred 18. narodeninami si Romana adoptovali noví pestúnski rodičia, s ktorými sa stretol už keď mal 12 rokov. Dokonca chodil k nim domov a hrával sa s ich biologickými deťmi. Deväť mesiacov u nich žil, no nebol emocionálne pripravený na adopciu. Aj to je dôvod, prečo žil od 11 rokov žil na 19 rôznych miestach.
Spojenie medzi Romanom a jeho dnes už adoptívnymi rodičmi však celé tie roky vydržalo. V roku 2022 sa dozvedeli o jeho prianí vrátiť sa k nim a okamžite na tom začali pracovať. Rodina má s adopciou bohaté skúsenosti, keďže si adoptovala už sedem detí.
Proces adopcie vyvrcholil 17. októbra, čo je deň pred Romanovými narodeninami. Bol to pre všetkých mimoriadne silný moment, ktorý ich dohnal až k slzám. Brad uviedol, že sa mu veľmi uľavilo, že Roman už nebude musieť prechádzať tým, čím musel doteraz. Jeho nová rodina je tu preňho v dobrom aj v zlom a všetci sa tešia na spoločné zážitky.
Roman uviedol, že adopcia preňho znamená mať konečne niekoho, za kým môže ísť. Ak sa s niekým potrebuje porozprávať, vie, kam má ísť.
Aj Renée spozorovala veľkú zmenu. Odkedy má mladý muž zázemie, je viditeľne uvoľnenejší. Napriek náročnému emocionálnemu aj akademickému obdobie je zrejmé, že je omnoho šťastnejší. Vychutnáva si bežné veci, ktoré mu predtým neboli dopriate.
Je však dôležité podotknúť, že staršie siroty si zažili veľa traumy a nestability. Pre mnohé z nich znamená dovŕšenie veku 18 rokov obmedzené vyhliadky do budúcnosti. Romanov príbeh je jeden z mála, ktorý skončil šťastne. Symbolizuje tak nádej, odolnosť a silu lásky. Myslime na to, čo všetko dokáže s ľuďmi spraviť obyčajná náklonnosť a empatia.
